BOH V RABÍNSKOM JUDAIZME

BOH V RABÍNSKOM JUDAIZME

Judaizmus je monoteistický a viera v jedinnosť Boha Izraela je odzrkadlená a vyjadrená v modlitbe ŠEMA.

Rabínsky judaizmus považuje Boha za dokonalú bytosť, ktorá stvorila svet z ničoho = ješ me-ajin (lat.: ex nihilo). Nad svojim stvorením (neživá i živá príroda, vrátane človeka) má nekonečnú a ničím neobmedzenú moc.

Je vševediaci a všemocný. Prislúchajú mu všetky superlatívy a zaujíma pozíciu tzv. “osobného Boha” (podobne ako v kresťanstve a islame), tj., že má ku všetkému stvorenému a teda aj k človeku osobný vzťah.

Judaizmus ho chápe ako niekoho, kto vypočúva modlitby, pomáha, ukazuje cestu, ale aj odmeňuje, trestá i odpúšťa. K človeku teda stojí v dvoch polohách. Ako spravodlivý sudca i ako milosrdný Boh.

Podobne ako kresťanstvo a islam, aj judaizmus sa zaoberá kľúčovou témou ľudského života a tou je otázka, prečo Boh dopúšťa zlo na dobrých ľudí a hriešnikov toto akoby obchádzalo. Prečo sa zdá, že akoby stál stranou a nepočul a nevidel ľudské trápenie?

Rabínsky judaizmus to vysvetľuje tak, že spravodliví si svoje chyby odpykávajú už na tomto svete (olam ha-ze) a vo svete budúcom(olam ha-ba) ich už čaká len odmena. Kdežto hriešnici si užívajú na tomto svete, no vo svete budúcom ich za ich hriechy čaká trest už navždy. Nádej pre spravodlivých tkvie teda vo viere sveta, ktorý príde, viery v mesiáša a viery v posmrtný život.

Treba podotknúť, že židovské pojatie viery v absolútneho hriešnika (raša) a absolútne spravodlivého (cadik) interpoluje akési neexistujúce proti sebe stojace strany, pričom všetci bežní (bejnonim) ľudia stoja kdesi uprostred.

Viera v Boha sa zakladá na láske k Bohu Stvoriteľovi, ktorá odráža vďačnosť za všetko v živote a na bázni pred Bohom (jir´at ha-šamajim, dosl. strach z nebies) ako spravodlivým sudcom.

Hlavný termín pre označenie Boha je ELOHIM. Je to plurál, no hebrejčina nepozná plurál majestaticus a preto je otázne túto koncovku vysvetliť. Tradícia sa v minulosti o to snažila rôznymi spôsobmi, je tiež možné, že je to len pozostatok po pôvodnej polyteistickej viere.

Vlastné Meno Božie pozostávajúce zo štyroch písmen JOD, HE, WAW, HE (Tetragrammaton) sa nevyslovuje. Pri čítaní sa nahrádza termínom ADONAJ (náš Pán). Ak v blízkosti Tetragrammatonu stojí slovo ADONAJ, číta sa Tertragrammaton ako ELOHIM. Pre plynulý priebeh čítania sa pod Tetragrammaton v minulosti podpisovali značky pre samohlásky slova ADONAJ ( v prípade, že sa mal čítať ako ELOHIM, tak samohlásky slova ELOHIM) a tak vzniklo z neznalosti chybné čítanie tohto mena medzi kresťanmi – JEHOVA.  Presné znenie Tetragrammatonu sa s určitosťou nepozná, lebo keď bolo jeho vyslovovanie zakázané, zabudlo sa časom na jeho správnu výslovnosť. Vyvodzujúc ale z hebrejskej gramatiky a zjaveného mena EHJE AŠER EHJE, pôvodné čítanie znelo s najväčšou pravdepodobnosťou JAHVE.

Dnes sa Tetragrammaton často nahrádza termínom ha-Šem (Meno).

Boh nemá žiadnu podobu a je zakázané jeho akékoľvek zobrazovanie (2M20.4). Z opatrnosti sa v minulosti nezobrazovalo nič a preto v judaizme neexistovalo v minulosti ani výtvarné umenie tak, ako ho pozná  kresťanský svet.

-chanele-

Reklamy

One Response to BOH V RABÍNSKOM JUDAIZME

  1. Spätné upozornenie: ŠEVIRAT KELIM A NARUŠENIE SYMETRIE – KABALA A FYZIKA

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: