Mágia v judaizme

MÁGIA V JUDAIZME

 

Všeobecne sa tvrdí, a Gershom Scholem v jednej zo svojich kníh (Im Namen Gottes, Eine Sprachliche und Religions Geschichtliche Untersuching zum Alten und Neuen Testament, 1903, s.64) cituje Benno Jacoba, že “slovo” v židovskom náboženstve nehralo a nehrá žiadnu úlohu a tým sa od okolitých náboženských smerov pohanských národov odlišuje. Židovský kňaz, citujem: “…vykonával obeť, požehnanie, alebo očistenie malomocného mlčky…”, narozdiel od pohanských kňazov, ktorí používali pri všetkých náboženských úkonoch prinajmenšom slová, ak nie magické formule.

Sú však pramene (konkrétne biblické), ktoré uvádzajú používanie slovných formulí v pôvodnom biblickom judaizme.

Scholem zastáva názor, že hebrejská Biblia, ako historický dokument postráda akýkoľvek magický pojem, či význam, v súvislosti s Božím Menom. Je naň síce kladený veľký dôraz, avšak v čase, kde je o tejto problematike reč, chýba presvedčivý magický aspekt jeho využitia, či použitia (G.Scholem: Judaica 3.).

Nechcem spochybňovať autoritu tak veľkého znalca kabaly, akým bol Gershom Scholem, ale toto ešte neznamená, že Starému Zákonu chýba magický aspekt. Ovšem, je magický a je magický.

Kabala je vo všeobecnosti považovaná za ústnu tradíciu, to prezrádza dokonca aj jej názov, ktorý je odvodený od hebrejského slovesného kmeňa KBL (prevziať, prebrať, prijímať, prijať – kmeň piel; pripojiť, byť spojení – kmeň hifíl), ktorým sa tiež rozumie “prijať tradíciu ústnym podaním”.

Tradícia hovorí, že i Tóra bola na Sinaji prijatá v dvoch podobách. V ústnej (še be al-pe) a písanej (še bi-chtav). Pod Tórou písanou sa rozumie Päť kníh Mojžišových, spísaných podľa predpisu na pergamene vyrobenom z kože rituálne čistých zvierat (viď. článok Sefer Torah ), neroztierateľným atramentom a človekom, špeciálne na to vyškoleným a rituálne očisteným.

Pod Tórou ústnou zas rozumieme pôvodne ústne tradované zákonné, ďalej rozvedené nariadenia a predpisy, teda celý okomentovaný Zákon (Tóra) – Mišnu. Tú na prelome 2. a 3. stor. n.l. vo vtedajšom hlavnom meste Galileji – Seforise, kodifikoval Jehuda ha-Nasi, rabínsky učenec, tanaita, hlavný predstaviteľ Sanhedrinu; a ktorá bola neskôr, v 7. stor.n.l. doplnená o diskusie Amoraitov a materiál, ktorý Jehuda ha-Nasi pri svojom spisovaní nepoužil. Tak vznikla Gemara (Ukončenie), ktoré spolu s Mišnou tvoria Talmud. (poznámka autorky: viď. článok: Tóra, Talmud, Midraš )

Dovtedy bola “ústna Tóra”podávaná len ústnou formou, či už ako diskusie samotných rabínskych učencov, alebo ako učebný materiál ďalej odovzdávaný (opäť ústne!) mladej nastupujúcej generácii budúcich učencov.

I keď v samotnom Písme sv. (Kitvej ha-kodeš) nie je konkrétna zmienka o týchto dvoch podobách Zákona a už vôbec nie o ich (rozumej oboch) spoločnom odovzdaní na hore Sinaj, tradícia tento názor zastáva. I učiteľ súčasnej doby odovzdáva žiakovi okrem znalostí spísaných v učebnici i čosi naviac, čo knižný učebný materiál nikdy neobsahoval a nikdy obsahovať ani nebude. Reč je o tzv. “ústnom podaní učiteľovej praxe a skúseností”, o fakte, ktorý názorne rozvedie teóriu formulovanú do učebných téz.

A Tóra ústna je voči Tóre písanej, práve akýmsi kvázi “ústnym podaním Božej “praktickej skúsenosti”, ktorú vštepil Boh Mošemu, Áronovi a starším (2M19.7, 24), čoby komentár k Tóre písanej, ktorá sa vďaka svojej forme mala možnosť viac priblížiť bežnému ľudu; ale Moše so staršími mali dohliadať na jej plnenie a realizovať riešenie možných nedorozumení. (Treba však pdotknúť, že vedeckým výskumom syntaxu hebrejskej Biblie sa zistilo štvoraké členenie svätého textu, determinované, okrem iného aj obdobím vzniku konkrétneho textu, na tradíciu: elohistickú, jahvistickú, deuteronómnu a kňažskú.)

I kabalu by sme mohli do určitej miery chápať ako ústne podaný doplnok k Tóre písanej, predovšetkým už spomínaný magický aspekt slovných formulí používaných v náboženských rituáloch. A že tieto slovné formule používané boli i v starozákonnom náboženstve, je viac než pravdepodobné.

V Tóre je napr. jedna pasáž, hovoriaca o riešení problému manželskej nevery zo strany manželky.

Manželku kňaz postavil pred Boha, nabral posvätnej vody do hlinenej nádoby a zmiešal ju s prachom na podlahe príbytku sa nachádzajúcom.

Ak manžel podozrieval svoju manželku z cudzoložstva a nemal svedkov na potvrdenie jej hriechu, mal ju priviesť ku kňazovi a spolu s ňou doniesť aj obetný dar, ako obeť žiarlivosti, tzv. pripomienkovú obeť. Nato žene rozpustil vlasy, položil jej na ruky pripomienkovú obeť a držiac vo svojich rukách “horkú vodu spôsobujúcu prekliatie”, zaviazal ženu prísahou (!), ktorá ale v Tóre písanej uvedená nie je, na čo žena má odpovedať: “Amen, amen!”

Potom mal kňaz napísať spomínané, avšak v texte Tóry neuvedené kliatby na list a zmyť ich do horkej vody. Za tým obetoval obeť, hrsť z nej spálil na oltári a potom dal žene vodu vypiť. Ak bola poškvrnená cudzoložstvom, voda jej spôsobila prekliatie, ak bola čistá a bez viny, voda jej neublížila a mala potom ešte potomstvo (4M 5.11-31).

Čo všetko možno za týmto nariadením vidieť? Za prvé, že kňaz nekonal všetky svoje úlohy mlčky, tak ako to tvrdí Benno Jakob, ale že pri svojom poslaní používal aj slovné formulácie, ktoré mali aj naviac magický charakter (!). Zdá sa, že slovo predsa len v židovskom náboženstve hralo svoju úlohu, povedala by som, že dosť významnú (napr. tiež Áronovské požehnanie – 4M 5.19-22 a pod.).

Celé znenie “zaklínajúcej prísahy” (4M 5.19-22) v Tóre písanej uvedené nie je  (viac dokonca na túto tému prezrádzajú preklady, ako originál). Muselo však existovať špeciálne rozvedené znenie spomínanej slovnej formule (mystika).

Toto je jeden z dôvodov, prečo by sme si mohli myslieť, že kabala bola rovnako prijatá na hore Sinai, spolu s Tórou ústnou aj písanou a že v začiatkoch bola dokonca súčasťou Tóry ústnej, bola však veľmi starostlivo strážená, vzhľadom na možnosť zneužitia jej magických schopností.

Ľudia tej doby verili v magický aspekt slov a v dnešnej dobe to tiež nie je ojedinelé.

-chanele-

 

in: Sefer ha-Šem, kap. 10 (súkromný náklad, 2004)

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: