HEBREJSKÉ RUKOPISY

HEBREJSKÉ RUKOPISY

Starí Hebrejci písali pôvodne na hlinené črepy (ostraky) atramentom, avšak týchto písomností sa vďaka palestínskemu vlhkému podnebiu veľa nedochovalo. Atrament zo sadzí a živice, bol v nevhodnom vlhkom počasí z nich zmývaný. Dá sa predpokladať, že používali aj rytie do hlinených tabuliek sušených na slnku, podľa mezopotámskeho vzoru. Na významné a veľmi dôležité záznamy, vrátane Desatora, sa používal kameň, do ktorého sa tiež rylo (CHCQ), (P.J.Wisemna: Vznik knihy Genesis), napr. Moábsky kameň.

Po vynájdení papyrusu sa tento začal vyvážať, až po vývozné embargo okolo 2.stor.p.n.l. (viď.: Papyrus, pergamen, papier ), do všetkých okolitých krajín.

Medzi najstaršie hebrejské rukopisy na papyrusoch, radíme zlomky pochádzajúce z Elefantiny, Asuánu a Edfu (Egypt), zachované kvôli suchému podnebiu, alebo zlomky papyrusov z      Júdskej púšte a jaskýň od Mŕtveho mora.

Najstarší datujeme do 2. stor. p.n.l. (zlomok Deuteronomia), za ním nasleduje vročenie do prelomu 2. a 1. stor. p.n.l. (zlomok Genesis a Deuteronomia).

Ďalšie už pochádzajú z kresťanského obdobia (3.-6. stor.n.l.), a pokiaľ neboli nájdené na území Palestíny (Mŕtve more, Judská púšť), boli písané grécky – zlomky kníh Aquila, Genéza knihy Kráľov, Symmachos, Žalmy, Theodotion a Daniel.

Za najstarší grécky preklad je označovaná Septuaginta (skratka: LXX), tzv. “preklad 70-tich”, grécka verzia SZ, podľa tradície prekladaná 70-timi prekladateľmi, nezávisle na sebe, pričom všetky preklady boli totožné a preto boli aj naďalej považované za posvätné. (pseudoepigrafická kniha Aristeas  / v napr.: Knihy tajemství a moudrosti I., Vyšehrad 1995).

Septuaginta bola pôvodne robená pre potreby Židov žijúcich v kresťanskom prostredí, ktorí už nerozumeli hebrejsky. Neskôr slúžila výlučne kresťanom.

Veľa zlomkov papyrusových rukopisov sa zachovalo v Egypte, kde žila početná židovská komunita, ktorá mala podľa všetkého aj významný vplyv na formujúci sa hermetizmus. Prišlo sa na to tak, že Božie meno Sebaóth (hebr. Cevaót = Zástupy), používané v hebrejských papyrusoch, bolo do gréčtiny prekladané termínom “pantokrator”, ktorý začali neskôr používať hermetici ako epitet pre najvyššie solárne božstvo (A.Dostálová, R.Hašek, G.Masseri, W.B.Oerter, R. Pintaudi: Papyrologie).

Súbežne s papyrusom a po zákaze jeho vývozu z Egypta, sa používal v judaizme aj pergamen (tzv. diphtera), ktorý sa dodnes používa na výrobu zvitkov Tór (viď.: Sefer Torah  ) bežne používaných v synagógach do dnešných dní.

V prvých storočiach n.l. sa začali objavovať namiesto zvitkov kódexy. Najstaršie dochované pochádzajú z 9.-10.stor.n.l. Zachovali sa vlastne len náhodne v zabudnutých alebo zrútených genízach, pretože hebrejské rukopisy sa v minulosti a v ultraortodoxných komunitách dodnes, po opotrebovaní a poškodení, obradne pochovávali/-jú na cintorínoch.

Najviac rukopisov “zachránila” tzv. káhirská geníza, ktorá z politicko-náboženských dôvodov, rukopisy nepochovávala niekoľko storočí a tak sa  rukopisy zachovali pre ďalšie generácie.  (viď.: geníza ).

Stredovek zaznamenal veľký rozmach náboženských aj svetských rukopisov a teda aj hebrejských.

Rukopisy vykazujú rôzne technológie, nápaditý grafický potenciál, umelecké kresby, estetické cítenie, výzdoby a ilustrácie.

Text je písaný výlučne hebrejským písmom. Toto ale často slúžilo na zápis aj v iných používaných jazykoch (aramejčina, arabčina, nemecké dialekty, jidiš).

V rukopisoch neexistuje jednoznačný štýl, všetky jeho podoby sú podmienené oblastiam, v ktorých Židia žili a vzhľadom na širokú diaspóru, tieto zaberali celú Európu, moslimské Španielsko, Blízky Východ, severnú Afriku aj Strednú Áziu.

Tak sa vytvorilo 6 základných typov rukopisov, vyznačujúcich sa typickou grafikou a výzdobou:

– aškenázsky (Francúzsko, Nemecko, Anglicko, Stredná Európa)

014Aškenázsky štýl

foto: autorka

– taliansky a španielsky

– byzantský

– orientálny

– jemenský

O žiadnom z nich nemožno povedať ako o typicky židovskom, vždy je ovplyvnený okolitou kultúrou. Niekedy však obsahuje typicky židovské prvky, napr.: postavy so zvieracími hlavami (13.-14.stor., Južné Nemecko).

Rukopisy vykazujú tiež tri typy písma: kvadrátne, raši (prechodné) a kurzívne.

Rashikvadrátne a Rašiho písmo

Bohato ilustrované bývali a do dnešnej doby aj sú, hlavne Pésachové Hagady, ketuby (svadobné zmluvy) a niekedy aj Megilat Ester (Zvitok knihy Ester).

 

-ch-

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: