STROM POZNANIA DOBRA A ZLA

STROM POZNANIA DOBRA A ZLA

Vo všeobecnosti je STROM prastarým východným symbolom života.

Symbol stromu sa nachádza v rôznych kultúrach, nie len v tej biblickej. Tá má svoj základ jednoznačne v sumerskej mytológii.

Sumerský boh NIN.GIZ.ZI.DA (syn ENKI-ho) je “pán stromu života”. V Egypte ho volali THOUT, v Grécku Hermes = boh tajných vied (astronómia, matematika, stavby pyramíd…).

V sumerskom raji stál strom nesúci zázračné ovocie.

“STROM” nájdeme aj v egyptských mýtoch.

Zo sykomory vyrábala egyptská bohyňa Hathor posvätný nápoj pre duše.

Pod figovníkom bol osvietený Buddha.

V Číne sa uctievajú platany, broskyne a moruše.

Máme záznamy o množstve posvätných stromov (hlavne duby/svätyne) i hájoch, ktoré boli sídlom nadprirodzených bytostí.

Dub je posvätným stromom druidov, v ktorom sídlil germánsky boh hromu “Donar” a

babylonský boh rastlinstva Dumuzi, bol uctievaný ako “strom života”.

V indickej mytológii je strom, ktorého ovocím sa živia holuby, ale hady sa mu vyhýbajú.

Aj islam pozná svoj posvätný strom – Zaqqum. Jeho listy a ovocie budú musieť po poslednom súde zjesť hriešnici a rúhači. Jeho tŕnité halúzky a horké ovocie im bude nadúvať bruchá ako roztavený kov. A poznajú aj “strom sveta”, na ktorého listoch sú napísané mená všetkých ľudí na svete.

Poznáme tiež  kabbalistický ILLÁN i alchymistický strom planét.

Stará židovská legenda hovorí, že Abrahám sadil stromy všade, kadiaľ putoval. Sadenice však rástli len v Kanaáne. Na ostatných miestach sa nevyvíjali. Podľa toho praotec rozoznal, kde žijú veriaci a kde modloslužobníci. Nad pravovernými rozprestrel strom svoju korunu ako ochranu, od modloslužobníkov sa odklonil.

Vo všeobecnosti súvisí slovo “strom” vo väčšine jazykov priamo s termínom “drevo” (Aj v hebrejčine. “EC” = strom, drevo) a to zas so slovami “tvoriť”, “tvar, “budova” i “tvár”.

slov.: drevo, tavr, tvoriť, tvár, tvar

čes.: dřevo, tvar, tvořit, tvář, tvar

hebrej: “tóar” = tvar, forma, obrys

ALE! “ec” = strom, drevo

staroindické: “dáru” = drevo

“dárva” = drevený

lužické: “twar” = stavebné drevo, budova

“twaryś” = stavať

staroslovanské: “pritvorb” = stĺpová sieň

latinské: “forma” = tvar

“dryas” = strom

litevské: “tveriu” = ohradzovať

“tvérti” = držať

grécke: “dory” = strom

“drus” = drevo

Ako chápať ale biblický Strom poznania dobra a zla?

Možno je to poetický opis schopnosti rozlišovať medzi dobrom a zlom a možnosť medzi oboma voliť slobodne. Schopnosť pevne zakorenená v tomto svete duality, rovnako ako je strom zakorenený v zemi a svojou korunou siaha do nebies, rovnako ako sa človek svojou dušou dotýka Boha.

Podľa Martina Bubera (Obrazy dobra a zla, Votobia 1004) ide o prerozprávanie (a možno aj nepochopenie) prastarých mýtov, hovoriacich o závisti a pomste bohov a upozorňuje, že pôvodina chcela možno/isto povedať niečo iné, než hovorí biblický príbeh o Strome Poznania.

Buber apeluje na skutočnosť, že “poznanie dobra a zla” nie je možné brať doslovne, pretože podľa neho nejde o kategorické vymedzenie pojmov kvalít (dobro/zlo), ale o uvedomenie si protikladov (viď. tiež články: Sefer ha-Bahir §1Sefer ha-Bahir §2 , Duša ).

Ochutnaním plodov Stromu Poznania, Adam a Eva nezomreli, ako im bolo predpovedané, len upadli do poznania ľudskej smrteľnosti, ktorú Buber chápe ako “vedomie o nutnosti smrti” a zároveň upozorňuje na dvojznačnosť biblického rozprávania i dvojznačnosť Hadovej reči. Nielenže žena bola stvorená až po oznámení zákazu (!), ale aj Had rozpráva o ovocí dvojzmyselne, akoby ani nevedel to, čo zjavne vie. Prvý ľudský pár tak koná, ale nepozná, čo koná.

Nikde nie je presne vysvetlené čo chápe príbeh pod “dobrom a zlom” a teda pod “protikladmi”. Jediná zmienka o následnej zmene hovorí o tom, že zjedením ovocia sa “stanú ako Boh”, ktorý pozná dobro a zlo. Tvrdí to Had a Boh to potvrdzuje “ako jeden z nás”.

Buber ďalej uvádza tri možné vysvetlenia, čo ľudská dvojica ovocím získala, resp. ako sa “poznanie dobra a zla” prejavilo v ich živote:

1/ získanie pohlavnej túžby

2/ získanie mravného vedomia

3/ poznanie znalosti sveta

Získanie pohlavnej túžby hneď vylučuje, lebo požitie ovocia spôsobilo, že “boli ako Boh” a nakoľko Boh je nadpohlavný, nemožno “poznanie dobra a zla” spájať s pohlavnosťou. Okrem iného boli fyzicky a pohlavne plne vyvinutí ako dospelé jedince.

Mravné vedomie vylučuje hneď za tým, pretože je kontraproduktívne trestať človeka, ktorý získal mravné vedomie, odňatím večného života (!).

Preto uprednostňuje tretie vysvetlenie, aj keď ho považuje za nepodložené. Človek predsa nezískal poznanie až požitím ovocia. Človek predsa vedel pomenovať zvieratá (a teda ovládal reč a bol ju schopný aj intelektuálne použiť) dávno pred prvým hriechom!

“Poznanie dobra a zla” teda považuje za “poznanie protikladov”, ktoré boli v ranom hebrejskom písomníctve nazývané práve termínmi “dobro a zlo”.

Aj “poznanie nahoty” vníma Buber ako “poznanie toho akí sú”. Človek sa teda podľa neho hanbí medzi sebou a aj pred Bohom, za seba preto, aký je, za svoje protiklady a rozdielnosti, resp. ich uvedomenie si (muž/žena), ktoré inak ako v nahote poznať nemožno. A práve poznanie rozdielnosti protikladov, vytvára v človeku poznanie dobra a zla. Avšak priamo s dobrom a zlom to nesúvisí.

Naviac, nakoľko sa človek poznaním dobra a zla “stal ako Boh”, nemožno hovoriť o hriechu, pretože potom by aj Boh musel byť hriešny (!).

Boh mal v úmysle človeka chrániť pred protikladnosťou bytia, avšak ten sa nechtiac vymkol Božej vôli a jeho ochrane.

Vstupuje tak do sveta protikladnosti, čo ho ale nenúti bezprostredne hrešiť, len rozlišovať. Hriech ako taký, je až následok, predpokladaná možnosť, voľba v rozdielnosti.

Keď Boh pred vyhnaním z Raja vyhlasuje trest za prestúpenie zákazu, nehovorí o radikálnej zmene v živote človeka, iba tento život posúva na úroveň protikladov, na cestu dejín sveta.

-ch-

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: