MOJŽIŠ A EXODUS I.

MOJŽIŠ A EXODUS  I.

Mojžiš, hlavný hrdina pésachového príbehu, nebol v minulosti v legendách jedinou postavou, ktorej životný príbeh mal tak dramatický začiatok.

Jeho príbeh je veľmi podobný príbehom iných postáv z histórie, či už konkrétnych (Sargon), alebo  postáv legendárnych, rôznych krajín (Grécka, Japonska…).

Bolo bežné, že takýto hrdinovia bývali ako deti uložení do rakvy, košíka, či inej schránky a pustení v nej po vode. Detstvo a mladosť každý z nich prežil, podobne ako Mojžiš, na cudzom kráľovskom dvore. Nie je preto čudné, keď sa bádatelia snažia Mojžiša presne umiestniť do dejín – času a priestoru v nich.

Sporné je hlavne obdobie, kedy vlastne došlo k Exodu.

Našlo sa jedno konkrétne obdobie v dejinách Egypta, ktoré mohlo pripraviť živnú pôdu pre Exodus. Ide o obdobie panovania Hyksósov – dynastie ázijského pôvodu. V tom čase sa Izraelitom vodilo s najväčšou pravdepodobnosťou v Egypte veľmi dobre. Boli usídlení v Góšene, kde sa venovali pastierstvu. Tí ambicióznejší sa usídľovali v okolitých mestách a tak trochu splývali s miestnym obyvateľstvom, vrátane náboženského vyznania (“…odvrhnite bohov, ktorým slúžili vaši otcovia za riekou v Egypte…” Joz 24.14). K úplnému poegyptšteniu ale nedošlo.

Keď boli Hyksósovia nakoniec ale z Egypta vyhnaní, noví faraóni (už egyptského pôvodu) 18. dynastie, preniesli hlavné mesto z Avarisu späť do Théb. Izraeliti ostali v Góšene akoby “v závetrí”.

Niektorí historici “neoficiálne” kladú Mojžišov monoteizmus do súvisu s Achantonovou (faraón 18. dynastie) vierou v jediného boha Atona a porovnávajú mnohé jednotlivé prvky oboch náboženstiev. Jedni sa prikláňajú k hypotéze, že Mojžiš bol ovplyvnený Achnatonom, druhí, že naopak Achnaton Mojžišom. Nájdu sa aj odvážnejšie nápady, že Mojžiš a Achnaton boli jedna a tá istá osoba.

Všeobecne sa má zato, že faraónom útlaku bol Ramzes II.

Nástup 19. dynastie, ktorej bol členom, totiž priniesol výraznú politickú zmenu. Ramzes, túžiaci viesť vojenské ťaženia do Ázie, sa rozhodol takticky preniesť sídelné mesto opäť do Avarisu v Góšene. Tak bol polozbúraný Avaris premenovaný na Ramesse a začala sa jeho rekonštrukcia a výstavba, rovnako ako budovanie vojenských skladov v meste Pitom.

Archeológovia jasne a jednoznačne obe mestá priestorovo vymedzili. Je ľahko pravdepodobné, že Izraeliti boli pre Ramzesa lacnou pracovnou silou a nie len preto, že Egypťania pohŕdali pastierskymi národmi (1M 46.34).

Ramzes so svojimi staviteľskými ambíciami, si určite veľmi zakladal na izraelských otrokoch a potreboval ich čo najviac. Preto je z tohto pohľadu vyhladzovanie izraelských prvorodených, ktorému bol Mojžiš ako nemluvňa ušetrený,  kontraproduktívne. Vysvetliť by sa tento krok dal tak, že to nebol spôsob ako vyhladiť Izraelitov, ale skôr spôsob ako oslobodiť deltu od masívneho zaľudnenia a tým následne od hladu. Naviac, Izraeliti usídlení v mestách mohli byť potenciálne považovaní Egypťanmi za možnú konkurenciu v oblasti obchodu.

Možno práve táto udalosť zomkla Izraelitov a národne ich pozdvihla. To mohol byť základ pre ďalšie udalosti.

Zopár vedcov sa dokonca prikláňa k hypotéze, že by Exodus mohol byť dokonca ozbrojeným povstaním a vychádzajú pritom z faktu mimoriadne dokonalej ozbrojenosti a bojaschopnosti Izraelitov na ceste púšťou, kedy úspešne víťazili v stretoch s okolitými národmi. Nevynechajúc pritom ani faraónovo odhodlanie prenasledovať izraelský národ až po Rákosové more a “olúpenie Egypťanov” (2M 3.21-22; 12.36). Je totiž nepravdepodobné, aby Egypťania naivne naleteli a zlaté predmety Izraelitom len tak požičali, kým títo chceli údajne na púšti vzývať svojho Boha. Vedci tak popri lsti nevylučujú ani povstanie.

     Ide ale viac o vročenie Exodu, ako o to, či to bolo povstanie. Mestá Ramesse a Pitom jednoznačne pochádzajú z 13.stor. p.n.l. Biblia uvádza, že Mojžiš sa vrátil do Egypta až v čase Ramzesovho nasledovníka (2M 2.22). A tým bol Merenptah. Za jeho vlády bol Egypt politicky oslabený nájazdami Líbijcov a indoeurópanov prechádzajúcimi po dobití Chetitskej ríše, do Stredomoria.

     Iný zdroj ako Biblia o Exode nehovorí a to je na škodu.

     Smerodatné pre vročenie Exodu by mohli byť nájdené vykopávky kanaánskych miest, ktoré mali byť podľa Biblie Izraelcami dobité. Po dobití sa mestá spravidla vypaľovali. Takéto mestá boli naozaj nájdené. Našli sa v nich kamene, ktoré boli vystavené vysokému žiaru. Archeologické datovanie potvrdzuje jednoznačne 2. polovicu 13.stor. p.n.l. To by mohlo potvrdzovať Ramzesa a Merenptaha ako faraónov Exodu.

     Vzniká tu však rozpor, lebo Jericho, dobité Jozuom, vykazuje pozostatky po vypálení, už v 14.stor. p.n.l.(!) a teda v období panovania 18.dynastie (Achnaton), nie 19-tej (Ramzes).

     Vedci sa tak zamerali na štát Edom, cez ktorého územie Izraelitom bolo zakázané na ceste do Zasľúbenej zeme prejsť a tak ho obišli. Bol to mocný štát, ktorý ale v 14. stor.p.n.l. ešte neexistoval.

     Archeológ Pierre Montet usúdil, že vypálenie Jericha mohlo byť zle zdatované. Datovanie sa robilo na črepinách, ktoré niesli nápisy zo 14.stor.p.n.l. To ale neznamená, že práve vtedy došlo k dobitiu. Mnoho predmetov sa dedí z generácie na generáciu a k požiaru po vyplienení mohlo nakoniec naozaj dôjsť v storočí 13-tom p.n.l.. Táto verzia však nikdy nebola priznaná ako oficiálna.

     Znamená to, dve veci: že buď bol Exodus už v 14.stor.p.n.l. (18.dynastia) a Jericho naozaj dobili Izraeliti, alebo až v 13.stor.p.n.l (19.dynastia), ale potom musel Jericho dobiť niekto iný. Stretla som sa aj s hypotézou, že Exodus prebiehal na etapy, čo by odobrilo oba dátumy.

     Vplyv izraelského monoteizmu na Achnatona, nemožno tiež vylúčiť, aj preto, že je zaujímavé, že Achnaton mal podľa kroník staršieho brata (prvorodeného), ktorý sa z histórie záhadne vytratil. Achnaton ako druhorodený sa mohol posadiť na trón len v prípade, že tento jeho brat umrel. Zomrel tento v 10. egyptskej rane?

     V protiklade stojí ďalšia zaujímavosť. Múmia faraóna Merenptaha, nesie stopy inkustrácie kryštálmi soli a teda, tento mohol teoreticky zahynúť v mori (!) počas prenasledovania Izraelitov. Vedci to však nepovažujú za dôveryhodné. Balzamovanie by totiž stopy po soli muselo vraj odstrániť. Soľ teda podľa všetkého pochádza z pôvodnej hrobky, odkiaľ bola múmia pred vykrádačmi hrobov prenesená do hromadnej hrobky k ostatným múmiám iných faraónov.

-chanele –

Reklamy

3 Responses to MOJŽIŠ A EXODUS I.

  1. chanele6019 says:

    I am very pleased that you like on my blog 🙂
    I wish you good luck!
    Chanele

  2. This makes perfect sense to me!!!

  3. Spätné upozornenie: PRECHOD CEZ MORE A VRCH HOREB | CHANELE / חנלה

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: