MENÓRA

MENÓRA

Menóra (sedemramenný svietnik) je symbol s nadzmyslovou podstatou. Vo svojej podstate nie je ničím iným, než prostriedkom spätného pôsobenia na človeka zo sveta duchovna.

Sedemramenný svietnik – symbol judaizmu, má svoj pôvod v Tóre, v knihe Šemot (2M) v sidrách Teruma (2M 25.1-27.19), Tecave (2M 27.20-30.10), Pekude (2M 38.21-40.38) a v knihe Vajikra (3M) v sidre Emor (3M 21.1-24.23).

Bol vyrobený z jedného kusu čistého tepaného zlata, bohato zdobený. Plnil sa čistým olivovým olejom a stával na južnej strane svätyne, kde bol umiestnený pred oponou Svedectva v Stane Stretávania, oproti stolu na predkladané chleby a podľa príkazu musel horieť od večera do rána (2M 25.31-40; 27.20-21; 40.24-25; 3M 24.1-4).

Neskôr, keď bol postavený Šalamúnov Chrám, sa svietnikov používalo desať (1Kr 7.49; 2 Kron 4.7).

Po prvom Churbane v r. 586 p.n.l., sa všetky posvätné predmety (klej kodeš) z Chrámu stratili ako vojnová korisť Antiocha IV. Epifana. A tak bola vyrobená nová zlatá menóra Júdou Makabi (1Mak 4.49), ktorá bola potom v Herodovom Chráme nahradená väčšou a honosnejšou.

Po druhom Churbane (70 n.l.), po dobití Rimanmi, bol odnesený cisárom Titom do Ríma, ako trofej. Táto udalosť je zachytená na Titovom oblúku, na Rímskom Fóre, postavenom na pamiatku víťazstva, Rimanmi. Predpokladalo sa tým, že sa tak naveky podarí uhasiť svetlo Izraela. Pravda je však opakom, svetlo Tóry, ktoré je príkazom (Prísl. 6.23), žiari ďalej.

047foto: autorka

Od počiatku diaspóry bol sedemramenný svietnik používaný predovšetkým na synagogálnych mozaikách.

Kabala v ňom vidí sedem nižších emanácií Boha, ktoré sú súčasťou desiatich sefirot a zároveň troch nižších svetov, Ólam Berija, Ólam Jecira a Ólam Asija.

Svieti v ňom šesť svetiel rozdielnej “činnosti”, spojených v siedmom svetle, ktoré je vo svojej “činnej podstate” totožné s ostatnými šiestimi svetlami súčasne. Prostredníctvom neho žiari vo všetkých ono známe “Svetlo svitania prvého dňa stvorenia” – Ór Bahir – tvorivý lúč, v ktorom je obsiahnuté všetko stvorenie, vo všetkých svojich podobách a pôsobeniach, získavajúce svoje priame pôsobenie vo svetoch, známym “Jehí ór” – Buď svetlo!

Jeho rozžiarenie v prvý deň bolo tak zmesou všetkých ostatných svetiel, žiariacich naraz a rovnako, neprekážajúc si  navzájom, pretože vo svojej pravej podstate sú len jedným jediným; rovnako ako sú v prvom dni stvorenia obsiahnuté všetky ostatné dni stvorenia.  Takže všetky svetlá sedemramennej menóry sú vlastne “Ór Bahir v činnej podstate” a vplyvom pôsobenia NAJVYŠŠIEHO horia vo všetkých sférach rovnako.

Sedemramenná menóra je tak zdrojom svetla, ktoré rozpínajúc sa prúdi do najvyšších svetov a súčasne v ňom sa všetky ostatné svetlá rozplývajú. Svetlo z neho vychádzajúce tak cez všetky svety smeruje až k Bohu a späť, a my, prepojení s ním cez jednotlivé sefiry s NÍM, získavame tak vyššiu duchovnú podstatu.

Menóra je tak symbolom svetla a duchovna a jej svetlo upozorňuje na prevahu ducha nad hmotou. Tak, ako izraelský ľud tým, že prijal na seba bremeno Tóry, ju jej plnením vyžaruje do priestoru a času, tak aj menóra vyžaruje zo seba samú Tóru a svetlo, ktorým je, a ktoré sa stalo príkazom.

Podľa kabalistov, vo svätyni, na mieste, kde je umiestnená menóra, sídli Šechina (Božia prítomnosť, Talmud Meg.21b) a v samotnej svätyni je analogicky vyjadrené samo vyžarovanie z  makrokozmu, cez sféry, v poradí ako bol svet tvorený.

Prvému dňu stvorenia, kedy bolo stvorené svetlo a “Duch Boží sa vznášal nad vodami”, zodpovedá vymedzenie priestoru vo vnútri svätyne pre Šechinu, vznášajúcu sa medzi cherubmi (hebrej keruvím) Archy zmluvy a Tórou v nej uloženou, z ktorých vychádza ono svetlo, ktoré ožiari svet a je príkazom (3M 16.2).

Druhému dňu stvorenia a “oddeleniu vody od vôd” potom prináleží oddeleniu metafyzickej sféry od sféry fyzickej a to medzi Archou zmluvy a príbytkom (2M 26.31-33).

Paralelne s tretím dňom stvorenia, kedy “zem vydala rastliny”, súvisí stôl s predkladanými chlebami, ktorý je akoby výzvou človeka k posväcovaniu potravy (príkazy kašrútu) ponúkané mu Božou milosťou, ktorú predkladané chleby majú pripomínať.

Štvrtému dňu a “vzniku nebeských svetiel” zodpovedá samotná menóra, svetlo Božieho slova, prostredníctvom nej šíreného.

Piaty deň a “stvorenie živočíchov” má paralelu v obetnom oltári;

šiesty deň stvorenia, kedy bol nakoniec “stvorený človek”, nachádza svoj obraz v osobe veľkňaza, zástupcu ľudu a prostredníka Božieho, ktorému zasvätil svoj život a tým oživuje svätyňu v zhromaždení. Je akýmsi prototypom ľudského duchovného naplnenia.

Posledný siedmy deň – Šabat, ideálny obraz svätosti uskutočnený v čase, získava cez svätyňu uskutočnenie v priestore.

-chanele-

pôvodné vydanie: INTRO č.4, 5, 6 rok 1994/5

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: