MAGEN DAVID

            MAGEN DAVID

     Magen David, alebo “Štít Dávidov” (šesťcípa Dávidova hviezda), pozostávajúca z dvoch rovnostranných protiľahlých a vzájomne sa prekrývajúcich trojuholníkov, sa prvý krát našiel na území bývalej Fenície, z obdobia 7.stor.p.n.l., asi v polke cesty medzi Týrom a Bejrútom, v meste Sidon, na pobreží Stredozemného mora, vo forme pečate i ako kamenný reliéf na synagóge v Kafarnaume.

     Názov Magen David (Štít Dávidov) je odvodený z tradícíe, podľa ktorej bol práve tento symbol použitý na vojnovom štíte kráľa Dávida. V rabínskej literatúre však o tom nie sú žiadne záznamy.

     Pôvodne sa jednalo o symbol rozšírený na Prednom Východe a s najväčšou pravdepodobnosťou znamenal “šťastie”.

     Najstaršia písomná židovská zmienka o ňom pochádza z 12. stor. n.l.  v spise “Eškol ha-kofer”, autora Júdu Hadasiho, zaradeného medzi karaitov, v ktorom sú opisované dve starohebrejské písmená  “dalet”(pochádzajúce z fénického písma, nie súčasného kvadrátneho, ktoré vzniklo z aramejského písma), prepletené medzi sebou tak, že tvorili podobu dvoch prekrývajúcich sa trojuholníkov.

     Spočiatku bol používaný aj rannými kresťanmi. Najviac sa však rozšíril pod vplyvom luriánskej kabaly, ktorá ho používala hlavne  ako amulet. Je zaujímavé, že napriek boju mnohých učencov, boli amulety v minukosti v judaizme veľmi hojne používané.

     Ako hlavný židovský symbol sa začal používať až v roku 1148 a začal byť všeobecne uznávaný nie len ako symbol judaizmu , ale tiež aj sionizmu.

magen davidilustr. reprodukcia: autorka

     Ide o symbol stvárňujúci makrosvet a vesmírnu rovnováhu. Podľa legendy ju používal už izraelský kráľ Šalamún, podľa určitých prameňov známy aj ako najväčší mág doby, v ktorej žil. Avšak, bol by omyl zamieňať si ho s tzv. “Šalamúnovou pečaťou”, ktorou je päťcípa (!) hviezda, a ktorá, napriek Šlamúnovmu prívlastku, nemá s judaizmom nič spoločné.

     Sú v ňom zobrazené štyri živly – oheň, voda, vzduch a zem. Ich súvzťažnosť odráža mystické ponímanie stvorenia hebrejskej abecedy a následne nato aj sveta duchovného a hmotného.

     “Tri matky” hebrejskej abecedy (alef, mem a šin) tvoria prvý kľúč k bližšiemu poznaniu. Boli stvorené ako prvé zo všetkých 22 písmen. A prvé z nich bolo “šin” reprezentujúce “oheň”(trojuholník s vrcholom hore) a zároveň tiež nebo, charakteristické ľahkosťou a vzdušnosťou (trojuholník s vrcholom hore a vodorovnou priečkou); potom “mem” , teda “vodu” (trojuholník s vrcholom dole) a zároveň zem (trojuholník s vrcholom dole a vodorovnou priečkou), symbol pre všetko ťažké a hutné, a ktoré je protipólom “šinu”.

     Nakoniec bolo stvorené “alef” oddeľujúce nebo – “šin” od zeme – “mem” na rovnaké diely a tvoriaceho medzi nimi niečo ako prostredníka.

     Keď spojíme “mem” a “šin”, dostaneme slovo “šém”, v preklade “meno”, v ktorom sa nespája len voda a oheň, ale súčasne aj nebo so zemou. Boh s človekom, človek s Bohom. Duchovno s hmotou, hmota s duchovnom.

     Grafickým znázornením tak dostaneme dva navzájom sa prelínajúce trojuholníky – šesťcípu hviezdu. Slovo “šém” v spojení s určitým členom v hebrejskej gramatike “ha-šém”  sa v hebrejčine používa na slovné označenie konkrétneho Nevysloviteľného Mena Božieho, použitého mimo iné tiež v známej legende o Golemovi, ako prostriedok k jeho obživnutiu.

-ch-

upravené a doplnené vydanie z: INTRO č.3/1994

Reklamy

2 Responses to MAGEN DAVID

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: