PURIM

 

                      PURIM

Purim je rovnako ako Chanukka, historickým sviatkom, tzn., že nie je nariadený Tórou. Zároveň, na stránkach knihy Ester, kde je tento príbeh rozpovedaný, nie je ani len jediná zmienka o Bohu, ako o zúčastnenom aktérovi a záchrancovi.

Boh stojí v tomto príbehu akoby mimo dej, čoby ukrytý (deus absconditus) pred akýmkoľvek dianím. Niekto túto skutočnosť vidí dokonca zakomponovanú v Esterinom mene, hlavnej predstaviteľky udalostí (Ester/Seter=skrytosť ; Zvuková podobnosť mena Ester so skrytosťou božej prítomnosti v deji sa opiera o verš/pasuk 5M 31.18: “…veanochij haster´astir panaj bajjom hahu´” = a Ja skryjem zakryjem tvár svoju onoho dňa). Pôvodne sa Ester menovala Hadassa – Myrta. Bola sirotou a vychovával ju jej bohabojný strýc Mordechaj.

Celý príbeh sa odohráva v období Perzskej ríše, ale vložiť ho konkrétnejšie do dejín je obtiažne, pretože Perzskej ríši vládli niekoľkí králi s menom Achašveroš.

Perzská ríša bola následovníčkou babylonskej ríše, po jej dobití Kýrom. Židia, predtým odvlečení do babylonského zajatia sa tak stali obyvateľmi Perzskej ríše.

Achašveroš z  Esterinho príbehu kraľoval od Indie až po krajinu Kúš a to nad 127 krajinami (Est 1.1).

Dej udalostí sa začína odohrávať vtedy, keď sa Achašveroš rozhodol zorganizovať veľké oslavy vo svojom hlavnom meste Súsy (Šušan), na ktoré pozval všetkých svojich ministrov a guvernérov a iných podriadených vo významných postaveniach (Est 1.2).

Kráľ mal aj manželku. Volala sa Vašti a vyznačovala sa veľkou krásou. Kráľ jej pri tejto oslave, omámený účinkom nadmernej konzumácie vína prikázal, aby sa pred hosťami predviedla v celej svojej kráse, tá to odmietla a kráľ ju za túto jej vzpurnosť  voči jeho rozhodnutiu, na radu svojich radcov vyhnal, v obave, že keby tak neurobil, vzali by si z nej príklad aj ostatné ženy a nepočúvali by svojich manželov.

Keď však vytriezvel, uvedomil si, že bez kráľovnej to nejde a vyslal poslov po celej svojej ríši, aby mu priviedli najkrajšiu devu zo všetkých, s ktorou sa chcel potom oženiť. Okolnosti chceli, že sa ňou stala práve Ester.

Medzitým sa Achašverošovým miestokráľom stal Haman Agagský, bažiaci po moci a sláve. Veľmi mu vadilo, že ho Mordechaj neuznáva ako ľudského boha a nepadá pred ním na kolená. Keď zistil, že je Žid, znenávidel celý národ a rozhodol sa ho vyhladiť.  Spolu so svojimi prívržencami sa rozhodol, že Židov vyvraždí.

Podľa tradície bol Haman potomok Amalekitov, prvých antisemitov v dejinách,  ktorí bránili izraelskému národu po Exode, v postupe pri jeho ceste do zasľúbenej zeme (5M25.19; 1S 15; Est 3.1).

Deň vyhladenia si Haman so svojimi prívržencami stanovil lósom (pur) na 13. adar. Správa sa šírila do všetkých končín krajiny a dozvedel sa ju aj Mordechaj a zveril sa s tým Ester, dúfajúc, že sa jej podarí intervenovať u kráľa. Tá nelenila a rozhodla sa kráľa požiadať o pomoc.

Tri dni sa postila spolu so svojim ľudom v nádeji, že sa jej izraelský národ podarí zachrániť, než nabrala odvahu predstúpiť pred kráľa, pretože tento ju už dlhšie nevyhľadal a podľa zvyklostí, sama od seba tak urobiť nesmela. Napriek tomu sa rozhodla  pozvať jeho aj Hamana na hostinu a tam sa mu so všetkým zdôveriť. Dúfala, že v najhoršom prípade, obveselený vínom, vyhovie jej prosbe a on dovolí izraelskému ľudu brániť sa zbraňami.

Achašveroš bol k Ester zhovievavý. Aj preto, že jej strýc Mordechaj raz pomohol odvrátiť atentát, ktorý na neho spriadali jeho dvaja eunuchovia (Bigtan a Tereš).

Haman bol teda na rozhodnutie kráľa najskôr ponížený a nakoniec odvisol namiesto Mordechaja, ako to pôvodne tento zloduch plánoval.

Prívržencov Hamana však bolo veľmi veľa a ich útokom nebolo možné zabrániť a tak kráľ povolil ich ozbrojený odpor, takže sa 14.adar stal nakoniec záchranou a nie naplánovanou smrťou.

Podľa knihy Ester (9.20) Mordechaj ustanovil pripomínať si rok čo rok úspešné víťazstvo nad Hamanovými prívržencami.

A tak sa na pokyn učencov Veľkého Zhromaždenia, slávi každý rok, vždy 14.adaru (v prestupnom roku v mesiaci adar šeni) sviatok Purim, pomenovaný podľa lósu, ktorý pôvodne určil dátum vyhladenia. Slovo “pur” pochádza z akkadského slova  označujúceho hru  “kocky”, alebo “hazardnú hru” vo všeobecnosti.

Na pamiatku Ester sa zároveň 13.adaru od východu slnka do jeho západu drží na pamiatku pôst (ta´anit ester = Esterin pôst).

V mestách s opevnením (ktoré stálo aj v časoch historických udalostí, podobne ako v meste Šušan, napr. v Jeruzaleme) sa drží Purim až 15.adaru (Est 9.18; Miš.Meg. 1.1), na pamiatku toho, že v hlavnom meste sa boje viedli dva dni, lebo tam bolo Hamanových prívržencov najviac.

Na sviatok Purim je zvyk čítať Megilat Ester – zvitok knihy Ester, opisujúci udalosti. Číta sa v predvečer sviatku a ráno v deň sviatku.

Vždy, keď je v texte spomenuté Hamanovo meno, prítomní dupaním, alebo iným spôsobom vyjadrujú nesúhlas. Deti robia zas hluk rapkáčmi (jid.: greger; heb.: ra´ašanim). Hurhajom sa tak všetci snažia o vymazanie pamiatky Hamana a Amalékov súčasne.

Rovnako ako na Chanukku, vkladáme do Amidy a požehnaní po jedle, odstavec spomínajúce historické udalosti a rovnako tak je upravená aj kriat ha-Torah o pasáž, v ktorej sa hovorí o víťazstve nad Amalekitmi (2M 17.8-16).

Sviatok je typický veľkou hostinou na počesť spomínaného víťazstva. Typickou súčasťou slávnostných dobrôt sú tzv. “oznej Haman”(Hamanove uši, jidiš: Hamantašen). Trojhranné koláčiky plnené makom, ďatlami, alebo orechami.

Hlavnou kvázi micvou na Purim, je “opiť sa” tak, aby nebolo možné rozlíšiť Hamana od Mordechaja, a teda: požehnaného od prekliateho, alebo, ak to nie je možné, aspoň si na chvíľu zdriemnuť, aby nebolo možné s určitosťou vedieť ktorý je ktorý. Víno bolo totiž hlavným aktérom v Esterinom príbehu hneď dva krát. Kráľ pod vplyvom vína vyhnal Vašti a tak sa Ester mohla stať jeho manželkou a opätovne, opäť podgurážený súhlasil Ester pomôcť a zachrániť jej ľud.

Ďalšími purimovými zvykmi je posielanie porcií jedla a pitia (mišloach manot) svojim príbuzným a známym, aby mal každý dostatok jedla a pitia a dary chudobným (matanot leevjonim).

Typický je tiež karneval a divadelné hry, niekedy aj paródie Esterinho príbehu.

© chanele

SÚVISIACE ČLÁNKY:

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: