KABALISTICKÉ MEDITÁCIE

MEDITÁCIE

     Najstaršie správy o používaní meditačných techník v judaizme pochádzajú z 1.storočia. Ide o ranné talmudické obdobie formovania ústneho zákona.

     O týchto technikách sa zachovalo zopár textov v fragmentárnej podobe, známych pod názvom “hejchalot” (Paláce), opisujúcich meditačné techniky pozostávajúce z opakovania Božích Mien, alebo cvičení sústredenosti na sefiry kabalistického stromu illan(  https://chanele6019.wordpress.com/2010/12/31/styri-kabalisticke-svety-illan-a-sefirot/  ).

     Niektorí talmudisti využívali sústredenosť pri modlitbách k duchovnej povznesenosti, až k akémusi nadprirodzenému výstupu duše do vyšších sfér.

     Inšpiráciou boli aj samotné hlavné kabalistické texty (Zohar, Sefer Jecira), ktoré sa tak používali k tvorbe rôznych písmenných kombinácií, slúžiacich na lepšie sústredenie sa a následné navodenie meditačného stavu (Ari).

     V súčasnej hebrejčine neexistuje všeobecne známy termín označujúci meditáciu. Ten pôvodný, ak existoval, jednoznačne upadol do zabudnutia, rovnako ako správny spôsob čítania štvorpísmenného Božieho Mena – Tetragrammatonu.

     V dnešnej dobe býva meditácia označovaná slovom HITBODEDUT, odvodeného od slovesného kmeňa BDD (byť odlúčený, izolovaný). V literatúre býva často týmto termínom označovaný stav vedomia, charakteristický odlúčením od JA. Ide o duchovné odlúčenie od seba samého (Chajim Vital: “Človek sa musí vo svojej mysli odlúčiť (hitbodedut) v najvyššom stupni. Čím lepšie sa človek dokáže oddeliť od telesnosti, tým dosiahne hlbšie osvietenie.”).

     V odlúčenosti sa dosahovali tiež prorocké vízie (rabi Levi Geršon: “…k dosiahnutiu prorockej vízie je nutné “odlúčenie” vedomia od predstavivosti…”; rabi Jicchak z Aka:” “…dokonalé “odlúčenie”, ktoré zničotní zmysly, oddelí myslenie od duše a vnímania a zaodeje ho duchovnou podstatou transcendentálnej ríše…”).

     Úlohou meditácie je vyprostiť dušu z pút telesnosti a priblíženie sa duchovnu. O človeku, ktorý toto dosiahne sa hovorí, že obdržal svätého ducha – ruach ha-kodeš.

     Napriek spomenutému, v Encyklopedia Judaica, je termín “meditácia” označovaný slovom HITBONENUT. Tak isto nazýva meditáciu aj Dr. Brenda Shoshana, zbožná židovka a zenová buddhistka zároveň (B.Shoshana: Židovská Dharma, praktická príručka k judaismu a zenu, Volvox Globator, 2010).

     Tento termín sa však v kabalistických textoch vyskytuje len veľmi ojedinele a skôr v súvislosti so stavom intenzívnej sústredenosti na určitý predmet, myšlienku, alebo biblický verš, takže by sa skôr dal preložiť slovom “kontemplácia” (A.Kaplan). Kontemplácia je ale jedna z  meditačných techník, takže zas až o tak výrazný rozpor nejde. Angličtina nerobí nejaký výraznejší rozdiel medzi meditáciou(meditation) a kontempláciou(contemplation). Obidve slová možno preložiť ako meditácia, či rozjímanie, hĺbanie, uvažovanie a pod. Pri kontemplácii ide však skôr o aktívnejšiu formu meditácie, lebo kontemplujúci, predmet, alebo pojem “pozoruje”.

     Kontemplácia je charakteristická upreným pohľadom na nejaký konkrétny predmet (trebárs plameň sviece), alebo jeho mentálny obraz v mysli a sústredením celej  pozornosti naň. Možno sa tak tiež sústrediť na obrazec, či kombináciu písmen. V druhom prípade najčastejšie na Tetragrammaton (rabi Šalom Šar´avi).

     Ďalšou meditačnou technikou, po kontemplácii, je používanie mantier. Je to obľúbená technika ranných kabalistických škôl, kedy bývalo najčastejšie používanou mantrou Božie Meno a jeho rôzne formy (Hejchalot).

     Kontemplácii je veľmi blízka aj technika nazývaná “zjednocovanie” (jichudim). Obraz, na ktorý sa pri nej človek sústreďuje je čisto duchovného charakteru, vytvára si ho v mysli, bez toho, aby sa hľadel na jeho obraz na papieri a obyčajne pozostáva z rôznych kombinácií Božích Mien. Preto “zjednocovanie”, lebo ide o mentálne prepojovanie rôznych písmenných kombinácií.

     Inou technikou je zas sústredenie sa na spontánne sa tvoriace myšlienky a ich verbalizovanie. Najlepším príkladom je spontánna modlitba (Nachman z Braclavi).

     Všetky doteraz spomenuté techniky sú riadené zvonka.

     Poznáme aj  zvnútra riadené meditácie a tie sa zameriavajú tiež na spontánne vznikajúce myšlienky, avšak bez verbalizovania. Myšlienky sa pri nich nechajú voľne vznikať a zanikať, plynúť do nekonečna, meditujúci sa pri žiadnej z nich nezastavuje, aby nad ňou premýšľal, nesnaží sa ich nijak zvlášť rozpoznávať, len ich nechá voľne odchádzať.

     Druhou podobou zvnútra riadenej meditácie je absolútne utíšenie mysle a snaha nemyslieť na nič. V literatúre o nej nie je veľa správ ale pravdepodobne ju používali rabi Dov B´er (Magid z Meziriče) a rabi Jicchak z Berdičeva.

     Predpokladané dôkazy o jej používaní tkvejú hlavne v talmudickej terminlógii. Ide napríklad o termín AJIN, ktorý označuje najvzdialenejšie absolútno – neprejavené bytie, a ktoré sa bežne prekladá ako NIČOTA a v kabale označuje Neprejaveného Boha.

     V meditačnej terminológii ide pravdepodobne hlavne o označenie stavu vedomia, ktorý možno dosiahnuť práve riadenou meditáciou, pri ktorej sa vnímanie hmotného sveta a hlavne predstavivosť úplne zastavuje.

     Ďalšou technikou je tzv. “intelektuálna” meditácia. Ide o sústredenie sa na určitú časť Tóry, nejakú jej duchovnú myšlienku, s cieľom odhaliť jej skrytý význam.

     Veľmi významnú úlohu zohráva v meditáciách KAVANA (sústredenosť), používaná hlavne v chasidských komunitách, v ktorých sa kládol veľký dôraz na ľudské emócie vkladané do modlitieb a aj na hudbu (už biblickí proroci).

     Veľký dôraz je kladený aj na lásku k Bohu, prebudenú intenzívnym premýšľaním o Bohu a jeho mocných činoch a dielach, nazývanú termínom CHEŠEK (zanietenie).

     Ak je láska k Bohu tak silná, dokáže vytrhnúť dušu z tela a svätec umiera tzv. “Božím bozkom”.

     Medzi meditačné techniky sa radia aj rôzne dychové cvičenia, či pohyby tela (Abraham Abulafia), medzi ktoré sa radia aj rytmické pohyby pri modlitbách, alebo chasidské tance, privádzajúce podľa tradície až k osvieteniu a extáze. Tance však nie sú chasidským vynálezom, ako by sa mohlo zdať, bežne sa používali ako sprievodný jav pri modlitbách a oslavách Boha, už biblických dobách, napr. pri oslavách sviatku Sukkot (TB, Berachot 30b, 32b).

     -chanele-

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: