KAŠRUT

                   KAŠRUT

Hlavnou myšlienkou židovskej tradície o rituálne spôsobilých potravinách spočíva vo viere, že aj jedlom je možné sa duchovne pozdvihnúť a dostať tak ľudské správanie na vyššiu duchovnú úroveň.

Tým, že človek neprijíma potravu len čisto mechanicky, ale že pri tom aj rozmýšľa, sám seba kladie do  zvláštnej pozície Božej bytosti, stvorenej na Boží obraz. Predpisy sú z náboženského hľadiska považované za zákon, ktorý nemá žiadne iné opodstatnenie, len počúvať Božie nariadenia a blížiť sa tým Jeho svätosti (3M 11.44-45).
Základné pravidlá kašrutu sú uvedené v Tóre a potom ich ďalej rozpracúva Mišna v Talmude (napr. traktát “chullin”), podrobnosti k veci rozvádza aj 2.časť diela “šulchan aruch”, zvaná “joreh deah”.

Významné postavenie v otázkach kašrutu zohráva aj Maimonidovo dielo Sprievodca zblúdilých.

Základné pravidlá sa týkajú delenia zvierat na čisté a nečisté.

Z cicavcov sa smú jesť párnokopytníky a prežúvavce súčasne (3M 11.3). Zakázané sú ťavy, diviaky a iná divá zver. Pokiaľ je divé zviera párnokopytník a prežúvavec, je kašer, len ak nebolo ulovené, ale za živa chytené a podľa predpisu (šechita) zarezané.

Rovnako sú zakázané ošípané (chazir) (3M 11.4-8, 5M 14.4-8).
Z vtáctva je povolená hydina, ale vylúčené sú spevavce, dravce, pštros a pod. (3M 11.13-19, 5M 14.11-18).

Ryby sa tiež delia na kóšer a nekóšer. Kóšer ryba musí mať ako plutvy, tak aj šupiny (3M 11.9). Zakázaný je žralok, rejnok, jeseter (aj kaviár), úhor, dravé ryby, ale aj ustrice, homáre a iné morské plody, vrátane sladkovodných slávok a slimákov (aj suchozemských) a iných obojživelníkov (žaby, raky).
Niektoré pramene uvádzajú, že duchovný stav  kóšer rýb je vyšší. Podľa vedeckých výskumov, kóšer ryby zvyknú plávať v hornom vodnom stĺpci oceánu, tj. bližšie k hladine, kde býva voda čistejšia (pokiaľ na nej nepláva ropná škvrna, samozrejme).

Ryby sa nepotrebujú rituálne zabíjať. Na jednej strane majú chabú cievnu sústavu a tak nie je veľmi čo odkrvovať a na druhej strane, Tóra neuvádza, že by sa krv rýb nesmela jesť. Je zakázaná len krv teplokrvných zvierat a vtákov (3M 7.26-27). Všeobecne sa ale ryby považujú za symbol čistoty. Počas Noemovej potopy nezahynuli a nebolo treba z nich vyberať po pároch.

V kabalistickej literatúre je ryba symbolom cadika – spravodlivého človeka. Cadik má svoje správanie vždy pod kontrolou a vyhýba sa intuitívne všetkým zlým situáciám, preto je jeho symbolom ryba, ktorá nemá viečko a pred ničím nezatvára svoje oči. My ostatní potrebujeme z času na čas oči privrieť a tak sa vyhnúť nesprávnym veciam.

Pri teplokrvných živočíchoch je prikázaná rituálna porážka (šchita) kvôli krvi, ktorej je zviera potrebné zbaviť (3M 7.26-27; 17.10-12), nakoľko krv je nositeľkou duše (1M 9.4, 3M 17.10-14, 19.26, 5M 10.23).
Šchita je vedená tak, aby bolo zviera dôkladne zbavené krvi. Na to sa používa špeciálny nôž (nazývaný “chalaf”) s minimálne dvojnásobnou dĺžkou ostria, než je priemer krku zvieraťa a musí byť maximálne ostrý, bez štrbín a kazov, aby bola bolesť zvieraťa čo najviac minimalizovaná a toto trpelo čo najmenej. Krv odvedená z tela po tomto úkone musí byť zasypaná zeminou, alebo pieskom, alebo popoľom. Rituálnu porážku zvierat smie vykonávať iba k tomu vyučená osoba – “šochet”.

Zakázané sú aj vajíčka so škvrnou krvi v žĺtku.

Mäso rituálne porazeného zvieraťa musí prejsť ešte odkrvením zbytkovej vlásočnicovej krvi. Robí sa to nasolovaním hrubou kryštalickou soľou. Takto ošetrené mäso sa nazýva mukšar.

Mäso sa umyje v studenej vode, nasolí sa a doska , na ktorej sa mäso nachádza sa nakloní pod uhlom asi 45° a asi 3/4 hodiny necháme krv odtekať. Doska nesmie byť drevená, aby nevsakovala krv. Potom mäso opäť umyjeme vo vode.

Odkrvovať je možné aj namočením v studenej vode, do ktorej pridáme ocot. Avšak nie je to oficiálna metóda schválená halachou. Ocot prebytočnú krv vytiahne. Kúpeľ opakujeme niekoľko krát, až kým nie je voda čistá.

Pečeň sa odkrvuje tak, že sa umiestni na rošt a počas úpravy sa krv nechá cez rošt odkvapkávať.

Po odkrvení sa ešte prehliadnu vnútornosti, na ktorých obyčajne vidieť, ak bolo zviera choré – vtedy by bolo jeho požitie zakázané.

Ďalej sa odstránia hlavné žily a šľachy  na bedre (1M 32.33) a až potom je mäso považované za kóšer.
Ďalší príkaz kašrutu je zákaz  nekombinovať jedlá mäsité (basar) a mliečne (chalav) a má čisto rabínsky charakter. Túto micvu síce zakladá rabínsky judaizmus na verši Tóry :”..nevar kozľa v mlieku jeho matky…”(2M 23.19, 34.36, 5M 14.21) , no pôvod tohto veršu má základ v zakázaní kanaánskeho zvyku pri oslavách jarnej rovnodennosti, kedy sa v zmysle osláv plodnosti varievali kozlence v mlieku a toto jedlo bolo obetované bohom. Mlieko sa varilo v mlieku preto, že toto bolo symbolom života, ktorý ukrývak čarovnú moc a silu. Obetou takéhoto mäsa si jeho jedlíci snažili získať plodnosť a zároveňsi nakloniť miestne božstvá (ugaritské klínopisné texty).  Spomínaný verš teda varoval pôvodne pred modloslužobníctvom a odpadlíctvom od viery a nebol výstrahou pred kombinovaním mliečnych a mäsitých jedál. Časom vedomosť o týchto pohanských praktikách  pravdepodobne upadla v zabudnutie a micva sa pretransformovala do podoby príkazu o kašrute. Na toto upozorňuje aj sám Maimonides.

Ortodoxne veriaci Židia dodržujú šesť hodinovú pauzu medzi požitím mäsitého a mliečneho jedla, pričom prvé v poradí sa vždy je mliečne, podľa kontinuity: mláďa pije mlieko, dospelé zviera sa chová pre mäso. V umiernenejších komunitách dodržujú pol hodinovú pauzu a pre tých najumiernenejších stačí, keď si medzi požitím mlieka a mäsa prelejú ústa čistou vodou a prejedia chlebom. Časové intervaly sa riadia miestnym minhagom/nosagom (rítus). Minhag ovplyvňuje aj iné rituály a  dedí sa po predkoch. Nemožno meniť jeden  minhag na druhý, jedine, ak sa veriaci presťahuje do Izraela, automaticky sa prispôsobuje minhagu oblasti, v ktorej sa usadí.

Okrem toho, že nie je povolené jesť súčasne mäso s mliekom, rovnako tak sa oddeľujú aj hrnce a iné náradie používané na prípravu mliečnych jedál od tých na prípravu mäsitých.
Ryby sa jesť smú ako s mäsom, tak aj s mliekom. Sú parve, rovnako tak, ako zelenina, ovocie, alebo včelí med. Sú to tzv. neutrálne potraviny (parve). Parve je aj chlieb (chala, barches), pokiaľ nie je zaprávaný, či potieraný mliekom.
Zakázané je tiež jesť čisté zvieratá roztrhané divou zverou a rovnako tak zdochliny, či zvieratá podozrivé z choroby. Zviera nájdené mŕtve (2M 22.30, 3M 17.15) je považované za zdochlinu – “nevela”. Pod zdochlinou sa rozumie aj zviera uhynulé prirodzenou smrťou, na chorobu, pri nehode, poprípade zabité divou zverou, ale neroztrhané.

Roztrhané, či inak k jedlu  nespôsobilé zvieratá a potraviny sa nazývajú v ľudovom jazyku aškenázskych židov, jiddiš “trejfe”, sefardi používajú výraz “taref” – hebrejsky sa termín povie “tréfah” (2M12.30). “Tréfah” je opakom slova “kašer” (jiddiš = košer).

Zakázaný je tiež tuk – chelev (3M 3.17). Tóra pod ním chápe chvost ovce a tuk pokrývajúci vnútornosti, konkrétne lalok pečene a obe obličky.

Nakoľko je zakázané jesť hmyz, je nutné pred prípravou a konzumáciou dôkladne skontrolovať aj zeleninu a ovocie, či ho neobsahuje.

Nad potravinami  a ich rituálnou spôsobilosťou dohliada “mašgiach” – ide spravidla a najčastejšie o rabína s touto autorizáciou, ale býva ním aj samostatne na to určená osoba.

Mašgiach vydáva na všetky kóšer potraviny overovaciu pečať rabínskeho osvedčenia, tzv. “hechšer”.
Dôležitou súčasťou kašrutu je ešte úplné vylúčenie chamecu (kvások) na sviatok pésach (viď. článok PÉSACH).

Dodržovaním týchto predpisov o stravovaní sa, prestretý stôl sa stáva v judaizme akoby posvätným obetným oltárom a aj samotné jedenie je tak zasvätené Bohu.

-chanele-

Súvisiace články:

Reklamy

2 Responses to KAŠRUT

  1. “Pokiaľ je divé zviera párnokopytník a prežúvavec, je kašer” — nerozumiem, kašer je košer alebo má toto slowo iný význam?

    • chanele6019 says:

      Je to to isté len v dvoch rozličných, ale príbuzných jazykoch. “kašer” je hebrejsky, “košer” je v jiddiš – jazyk európskych Židov, je to zmes hebrejčiny a nemčiny.
      Všetko dobré želám! Ch.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: