PIRKEJ AVOT kap.3

PIRKEJ AVOT
KAPITOLA 3
 
Celý Izrael má podiel na budúcom svete, pretože je povedané (Iz 60.21): "A ľud tvoj, všetci sú spravodliví, na veky obdržia do vlastníctva zem, oni sú výhonok môjho siatia, dielo mojich rúk k mojej oslave".
 
1/ Akavja ben Mahalal´el povedal: Maj na pamäti tri veci a tak neupadneš do hriechu: Vedz, odkiaľ pochádzaš, kam kráčaš a komu budeš za to skladať účty. Odkiaľ pochádzaš – z páchnúcej kvapky. Kam kráčaš – na miesto, kde je prach, hniloba a červy. A komu budeš skladať účty – kráľovi, ktorý je kráľ kráľov, Svätému, nech je velebený.
2/ Rabi Chanina povedal: Modli sa za blaho vlády, pretože keby nebolo pred ňou bázne, jeden druhého by zaživa pohltil.
3/ Rabi Chananja ben Teradjon povedal: Ak sú dvaja spolu a chýba medzi nimi slovo Tóry, potom je to zhromaždenie bezbožných, pretože je povedané (Ž 1.1): "a v zhromaždení bezbožných nesedáva". Avšak keď medzi dvoma, ktorí sú spolu, sú slová Tóry, potom je s nimi Šechina, pretože je povedané (Mal 3.16): "Potom tí, ktorí sa boja Boha, o tom navzájom hovoria. Boh to spozoroval a vypočul. A bola pred ním napísaná pamätná kniha s menami tých, čo sú bohabojní a majú na mysli Jeho meno." Toto bolo povedané o dvoch. Z čoho vyplýva, že i tomu,  kto sedí sám a študuje Tóru, Svätý, nech je požehnaný, stanovil odmenu? Z toho je povedané: "Nech sedí dám a stíchne, lebo za to mu stanovil odmenu."
4/ Rabi Šim´ on povedal: "Traja, ktorí jedia pri jednom stole a nepredniesli nad ním slová Tóry, akoby jedli z obetí mŕtvych, pretože je povedané (Iz 28.8): "Všetky stoly sú samý zvratok a výkal, miesta niet." Avšak traja, ktorí jedli pri jednom stole a predniesli nad ním slová Tóry, akoby jedli zo stola Božieho, pretože je povedané (Ez 41.22): "Prehovoril ku mne: toto je stôl, ktorý je pred Bohom."
5/ Rabi Chananja ben Chachinaj povedal: "Ten, kto v noci bdie, alebo ten, kto kráča sám po ceste a obracia pritom svoje srdce k márnostiam, zaťažuje svoju dušu hriechom".
6/Rabi Nechunja ben ha-Kana povedal: "Každého, kto na seba berie jho Tóry, zbavujú jha vlády a každodenných starostí. Avšak na každého, kto sa zbavuje jha Tóry,  kladú jho vlády  a každodenných starostí".
7/ Rabi Chalafta ben Dosa z Kfar Chananja povedal: Ak je spolu desať mužov a zaoberajú sa Tórou, potom je s nimi Šechina, pretože je povedané (Ž 82.1): "Boh sa nachádza v obci Božej." Z čoho vyplýva, že to platí aj o piatich? Z toho, že je povedané (Am 9.6): "A družinu svoju na zemi založil." A z čoho vyplýva, že to platí dokonca len o troch? Z toho, že je povedané (Ž 82.1): "Uprostred bude súdiť Boh." A z čoho vyplýva, že to bude platiť aj len o dvoch? Z toho, že je povedané (Mal 3.16): "Vtedy tí, čo sa boja Boha, sa o tom navzájom rozprávali a Boh to pozorne počúval." A z čoho vyplýva, že to platí aj len o jednom? Z toho, že je povedané (2M 20.24): "Na každom mieste, ktoré určím, aby sa pripomínalo moje meno, prídem k tebe a požehnám ti."
8/ Rabi El´azar z Bartoty povedal: Daj Mu z toho, čo Mu patrí, pretože i ty i to, čo je tvoje, patrí Jemu. A to isté hovorí Písmo o Dávidovi (A Kr 29.14): "Od teba pochádza všetko. Dávame Ti všetko, čo sme prijali z Tvojich rúk."
9/ Rabi Ja´akov povedal: Ten, kto sa prechádza po ceste a premýšľa, avšak svoje úvahy prerušuje a hovorí: Aký krásny je tento strom! Aké krásne je toto pole!, je podľa Písma sám vinný zlom, ktoré ho stihne.
10/ Rabi Dostaj ben Janaj povedal v mene rabiho Me´ira: Ten, kto z toho, čo sa naučil, zabudne čo i len jediné slovo, je podľa Písma sám vinný zlom, ktoré ho postihne, pretože je povedané (5M 4.9): "Len si dávaj pozor, aby si nezabudol to, čo tvoje oči videli". Môže sa to vzťahovať aj na toho, kto sa učí s obtiažami? O tom Písmo hovorí (5M 4.9): "…aby nevymizli z tvojho srdca po všetky dni tvojho života." Sám je teda vinný zlom, ktoré ho postihne, len ten, ktorý nečinne sedí a vypustí tak znalosti zo svojho srdca.
11/ Rabi Chanina ben Dosa povedal: Len ten, pre ktorého je obava z hriechu prednejšia, než múdrosť, si múdrosť trvale zachová. Avšak múdrosť toho, kto jej dáva prednosť pred obavou z hriechu, nemá trvanie.
12/ Hovoril: Len ten, ktorého činy prevažujú nad múdrosťou, si múdrosť trvale uchová. Avšak múdrosť toho, kto jej dáva prednosť pred činmi, nemá trvanie.
13/ Hovoril: Boh nachádza zaľúbenie v tom, koho majú ľudia v obľube, avšak v tom, koho v obľube nemajú, nenachádza zaľúbenie ani Boh.
14/ Rabi Dosa ben Harkinas povedal: Ranný spánok, víno na poludnie, pokecávanie s deťmi a vysedávanie tam, kde sa zhromažďujú nevzdelanci, odvádza človeka z tohto sveta.
15/ Rabi El´azar z Modi´in povedal: Ten, kto znesvecuje obete, kto nedodržuje sviatky, kto verejne uráža blížnych, kto porušuje zmluvu našeho otca Abrahama a ten, kto nesprávne vykladá Tóru, napriek tomu, že ju ovláda a koná dobré skutky, nebude mať podiel na budúcom svete.
16/ Rabi Jišma´el povedal: Buď ochotný voči predstavenému a zhovievavý k mladíkom a každého prijímaj s radosťou.
17/ Rabi Akiva povedal: Neviazaná zábava a ľahkomyselnosť privykajú človeka k neresti. Tradícia je plotom okolo Tóry, desiatky sú plotom okolo bohatstva, sľuby sú plotom okolo zdržanlivosti a plotom okolo múdrosti je mlčanie.
18/ Hovoril: Zvláštna priazeň bola preukázaná človeku, tým, že bol stvorený k obrazu Božiemu, a ešte väčšia láska mu bola preukázaná tým, keď mu bolo oznámené, že bol stvorený k obrazu  Božiemu, pretože je povedané (1M 9.6): "Pretože k obrazu Božiemu učinil človeka." Zvláštna priazeň bola preukázaná Izraelu tým, že boli nazvaní deťmi Božími a ešte väčšia láska mu bola preukázaná tým, keď mu bolo oznámené, že sú nazývaní deťmi Božími, pretože je povedané (5M 14.1): "Ste deti Hospodina, svojho Boha."Zvláštna priazeň bola preukázaná Izraelu tým, že mu bol udelený vzácny nástroj, a ešte väčšia láska mu bola preukázaná tým, že mu bolo oznámené, že ním bol stvorený svet, lebo je povedané (Prísl 4.2): "Lebo som vám dal výborné učenie, moju Tóru neopúšťajte."
19/ Všetko je dopredu známe, je však daná sloboda voľby  a svet bude  súdený s dobrotou a všetko podľa počtu činov.
20/ Hovoril: Všetko je len požičané a nad všetkým živým je rozprestrená sieť. Obchod je otvorený a kupec  dáva na úver, ale kniha je roztvorená a ruka zapisuje a ten, kto si chce požičať, nech príde a požičia si a výbercovia neúnavne obchádzajú každý deň a vyberajú od ľudí z ich súhlasom i bez ich súhlasu, ale vyberajúci sa majú o čo oprieť. A je to spravodlivý súd a všetko je pripravené k hostine.
21/ Rabi El´azar ben Azarja povedal: Ak chýba Tóra, chýbajú aj dobré mravy, ak chýbajú dobré mravy, chýba i Tóra. Ak chýba múdrosť, chýba i bohabojnosť, ak chýba bohabojnosť, chýba i múdrosť. Ak chýba porozumenie, chýba i poznanie, ak chýba poznanie, chýba i porozumenie. Ak chýba potrava, chýba i Tóra, ak chýba Tóra, chýba i potrava.
22/ Hovoril: Čomu sa podobá ten, ktorého učenosť prevažuje nad jeho činmi?  Stromu s mnohými vetvami, ale s málo koreňmi. Keď príde vietor, vyvráti ho, obráti korunou dole, pretože je povedané (Jr 17.6): "Bude ako strom opustený v pustine, ktorý nevidí prichádzajúce dobro a bude bývať vo vyprahlých krajinách, v púšti, slanej krajine, v ktorej sa nedá bývať." Čomu sa však podobá ten, ktorého skutky prevažujú nad jeho učenosťou?  Stromu s málo vetvami, ale s mnohými koreňmi a keby aj prišli všetky vetry, ktoré sú na svete, a opreli sa do neho, nepohnú s ním z miesta, pretože je povedané (Jr 17.8): "Bude ako strom zasadený pri vode, svoje korene zapustil pri vodnom prúde, ktorý nevidí prichádzajúci žiar. Jeho lístie je zelené, v roku sucha sa ničoho neobáva, neprestáva niesť plody."
23/ Rabi El´azar ben Chisma povedal: Ustanovenia o obetiach vtákov a o počiatku nečistoty ženy sú podstatou halachy. Astronómia geometria , to sú prídavky k múdrosti.
 
Rabi Chananja ben Akašja povedal: Svätý, nech je pochválený, chcel preukázať priazeň Izraelu a preto mu dal tak veľa zákonov a príkazov, lebo je povedané (Iz 42.21): "Pre vlastnú spravodlivosť sa Bohu zaľúbilo dodať Tóre velikosť a silu."
 
KOMENTÁR
 
– "z čoho pochádzaš" – tj. pamätaj na svojho Stvoriteľa (kaz 12.1)
 
– "kam smeruješ" – Prach si a v prach sa navrátiš (1M 3.19)
 
– "komu budeš skladať svoje účty" – ide o "din ve chešbon". Din je osud, vynesený súdom a pridelený za hriechy, ktorých sa človek dopustil a chešbon chápeme ako počet micvot, ktoré za iných okolností mohol človek urobiť v okamihu, kedy sa konkrétneho hriechu dopustil (rabi Elija´hu gaon z Vilny).
 
– Múdrosť, ktorú človek získa štúdiom Tóry sa prejavuje potom v jeho vlastnostiach i činoch, lebo počiatkom múdrosti je bohabojnosť (Ž 111.10). Ak študuje človek Tóru len kvôli získaniu vedomostí a nie kvôli činom, taký sa nebojí hriechu a tým sa Tóre odcudzí činmi a nakoniec ju aj opustí. Avšak ten, koho činy prevažujú nad múdrosťou získanou štúdiom Tóry, túto múdrosť si dotyčný uchová. Lebo keď sa múdrosť neodráža v činoch, takú múdrosť nemožno uchovať.
 
– Človek je rozumný vtedy, keď sa dokáže krotiť v reči.
 
– Stvoreniu na obraz Boží treba rozumieť ako "rozumové chápanie" a schopnosť poznať a vnímať Boha. A to, že to Boh človeku oznámil, vypovedá o ľudskej dôležitosti v očiach Boha, že mu za to stojí (Rambam).
 
– Izraeliti sú chápaní ako deti Božie aj v konaní hriechu (Je 4.22; 5M 32.20), lebo byť synom Božím neznamená dokonalosť, ale Božiu vôľu.
 
– Pod "vzácnym nástrojom" je potrebné chápať Tóru, lebo je to tak napísané (Ž 19.8-11): "Zákon Boží je dokonalý…Božie súdy sú pravdivé…nad zlato vzácnejší, nad množstvo rýdzeho zlata."
 
–  Slobodná vôľa je možnosť voliť medzi dobrom a zlom.  Niekedy je chybne chápaná ako  "sloboda robiť si, čo chceme", alebo, že sme si strojcami svojho vlastného osudu. Je to nesprávna interpretácia, lebo naša vôľa nemá všeobecný dosah. Ak by ho mala, nebola by to slobodná vôľa, ale všemocnosť. A tá prináleží len Bohu. Darmo cheme na raňajky šunku, ak ju v chladničke nemáme, alebo ju v obchode nemali. Voliť smieme slobodne len medzi dobrou a zlou variantou. Všetko ostatné je spleť náhod a relatívnych slobodných volieb ostatných ľudí, podmienených okolnosťami, fyzikálnymi zákonmi a pod. Všetko je dopredu dané na tomto základe a Boh vie dopredu ako sa rozhodneme a preto vie, čo sa kedy udeje.
 
– "Všetko je dané do zástavy" znamená, že človek je dlžný za všetko na tomto svete a za všetky svoje činy sa bude zodpovedať. Tomu sa nevyhne nikto.  Avšak Boh súdi s láskavosťou a milosrdne (2M 34.6). Ak človek koná dobré skutky, tieto sa v ňom neustále upevňujú a od nich sa odvíjajú ďalšie dobré skutky.
Splácanie dlhu má dve podoby. Spláca sa buď vedome, kedy si človek je vedomý presne za čo je trestaný, alebo nevedome, kedy, sťažujúc sa na Boží rozsudok sa cíti nespravodlivo potrestaný.
 Za domnelými nespravodlivými trestami vidia niektorí tresty za chybné činy z minulých životov. Ale viera v metempsychózu nie je oficiálnou vierou v judaizme a preto ani neexistuje oficiálny výklad karmických dlhov. V metempsychózu – sťahovanie duší, hebrej. gilgul, veria hlavne kabalisti.
Hostinou sa tu rozumie svet budúci.
 
 
 
 
 
 
Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: