BAHIR § 2 – výklad

SEFER HA-BAHIR
 
§2
 
Rabi Berachja povedal:
Prečo je napísané (1M1.2): "Zem bola chaos (tohu) a pustina (bohu)"?
Čo znamená "bola"? Znamená to, že chaos bol už skôr než pustina.
Čo je to chaos (tohu)?  Je to niečo, čo mätie (taha) ľudí.
Čo je to pustina (bohu)? Chaos (tohu)  bol a vrátil sa k pustine (bohu).
Čo je to pustina (bohu)? Je to niečo, čo má substanciu. Preto sa píše "bohu" ako " bo hu" – " to je v tom". 
 
 
Výklad:
 
     Prvé stvorenie = svet chaosu = TOHU, bol stav, v ktorom nádoby ponímajúce Božie svetlo, toto mohli len prijímať, ale nemohli ho dávať, ani sa navzájom ovplyvňovať. Neexistovala reflexia, potrebná k bytiu. Nakoľko svetlo len prijímali, po čase ho neboli schopné vzhľadom na jeho získané množstvo udržať, boli ním preplnené a rozbili sa. Svetlo ich rozbilo a spolu so vzniknutými črepinami sa rozptýlilo v priestore.
     Treba však podotknúť, že v duchovnom svete neexistuje priestor. Nádoby – sefiry, teda nemohli byť spojené s Bohom priestorovo, jediný spôsob spojenia spočíval v podobnosti. To znamená, že ak boli schopné svetlo prijímať, museli mu byť do určitej miery podobné. A tak bolo potrebné po ich zlyhaní stvoriť nové nádoby, ktoré by boli schopné svetlo aj k zdroju vracať. Jedinou takouto nádobou je človek. Aby mohol človek prijať Božie Svetlo, musí Boha napodobniť. A to sa deje dodržovaním Božích prikázaní. Toto doržiavanie tak živí a udržiava pri živote vyšie svety. A aby bol človek toho schopný, musí sa v niečom podobať Bohu a to je slobodná vôľa a možnosť voľby. Ovšem, ako už bolo povedané v §1, voľba existuje len vo svete, v ktorom existuje dobro a aj zlo.
     Názov sveta chaosu (tohu) je odvodený od slovesného kmeňa "zmiasť". Aj človek bývy zmätený, ak sa nechá ovplyvniť myšlienkami, ktoré jeho myseľ nie je schopná udržať. Vtedy sa myseľ akoby "rozbíja".
     Rozbité nádoby/rozbitá myseľ tak klesá do nižších duchovných úrovní a stávajú/stáva sa zdrojom zla (odpad po pôvodnom dobre).
     Boh to tak Stvoril úmyselne. Keby nebolo vzniklo zlo, človeku by nebola poskytnutá možnosť slobodnej voľby. Avšak toto zlo a teda rozbité nádoby/rozbitá myseľ, sa dajú/dá pozdvihnúť na pôvodnú úroveň. 
     O stvorení pôvodných nádob rozpráva aj Midraš (Berešit Raba 3,7) a nazýva ich "Edómski králi" (1M 36), pričom každý kráľ Edómu reprezentuje jednu sefiru. O Edómskych kráľoch budeme ďalej hovoriť v §49.
     Potom, čo boli nádoby rozbité, boli prestavané do tzv. perzonifikácií (parcufim – ďalej §62), z ktorých každá pozostáva zo 613 častí tela, ktoré zodpovedajú 613 micvot, udržiavajúcich ich v rovnováhe bratia a dávania, čím bola zabezpečená vzájomná interakcia. Napravené nádoby patria do sveta nápravy = tikun olam = bohu = žriedlo mieru, nakoľko nádoby schopné na seba pôsobiť vytvárajú medzi sebou rovnováhu a mier.
     V targume je "bohu" prekladané ako "prázdnota", t.j. prázdne nádoby pripravené a schopné prijímať. Je to to, o čo má človek usilovať a nie  spôsobovať mätenie zmyslov v "tohu".
     Kabalisti tiež chápu "tohu" ako určitý medzistav medzi potenciálnym a realizovaným. Nádoby tak mali vo svojej počiatočnej podobe  len potenciálnu existenciu v Nekonečnom Bytí. V tomto stave nemohli byť úplne pochopené. Až v stave "bohu" našli svoju realizáciu.
     Aj človek rozhodnutý sa vydať cestou mystiky, býva spočiatku a často "mätený" črepinami vzniknutými z rozbitia stavu "tohu" a je tak sprevádzaný príčinou nesprávnych vízií. Jeho úlohou je usilovať o "bohu" – stav pravdivých vízií. Pretože "to je v tom".
     Možno o tom tiež analogicky vypovedá dvojitá správa o stvorení človeka. Prvý človek (ako muža a ženu ich stvoril) bol snáď onou prvotnou nádobou schopnou len  prijímať. Ponímal v sebe ako mužský, tak aj ženský aspekt a teda neexistoval v dualite, postrádal slobodu voľby, lebo nebolo medzi čím rozhodovať – existovali len na duchovnej úrovni. Tak Boh túto "nádobu" rozbil ("rozdelil") na dve protichodné bytosti: muža a ženu, aby sa tým mohli dostať do sveta duality a protipólov a mohli začať slobodne rozhodovať, slobodne si voliť medzi dvoma hodnotami. Medzi tzv. zlom a dobrom. Až vtedy sa stali úplnými nádobami, lebo mohli začať svetlo vracať k jeho zdroju a slobodne sa rozhodovať, čo a ako budú robiť. Či budú plniť Božie prikázania, alebo nie. Ak nie, nanovo plodia zlo a chaos. Ak áno, zlo naprávajú (tikun).
     Bohu sa pripodobňujú svojou slobodou voľby ale aj jej charakterom. Prijímajú Boha slobodne, slobodne Ho ľúbia – nenaprogramovane!
     A On sa tak v nás zrkadlí a takto s ním na seba navzájom pôsobíme a vytvárame medzi sebou mier a harmóniu. Pôsobíme tikun olam.  
    
 
– chanele –
 
 
Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: