10 dní pokánia a Jom Kipur

 1O DNÍ POKÁNIA A JOM KIPUR

     Hebrejsky “Aseret jemej tešuva”. Ide o 10 dní od Roš HaŠana (vrátane) až po Jom Kipur (vrátane), t.j. od 1-ého do 10-teho tišri. Všetky sú určené k osobnému sebaspytovaniu, meditáciám a osobným  vyznaniam hriechov. Každý z desiatich dní sa pred šachritom modlia slichot (kajúcne modlitby). Okrem piatkového popoludnia a Soboty aj Avinu Malkenu a to na konci šachritu a minchy.

     K Amide sa pridávajú špeciálne tématicky ladené dodatky, či obmeny k jednotlivým požehnaniam.

     Desať dní pokánia vrcholia sviatkom Jom Kipur. Je to najväčší sviatok v židovskom kalendári. Je dôležitejší dokonca než Šabat, lebo ak pripadne naň, má pred ním prednosť. Inokedy totiž keď pripadne nejaký pôst na sobotu, tento sa presúva na deň nasledujúci. V prípade Jom Kipuru pripadnuvšieho na sobotu, sa pôst drží vždy aj na Šabat.

    Pôst sa drží od západu do západu slnka a je to jediný sviatok, ktorý sa nedrží v diaspóre dva dni, lebo 48 hodinový pôst by bol pre človeka veľmi náročný.

    Pôst je stanovený Tórou (Lv 16.29-34; 23.27-32; Nu 29.7), v ktorej je nazývaný “dňom trýznenia duší” a “dňom očistenia od hriechu”. V starozákonnej dobe sa spojenie “trýznenie duší” vždy používalo na označenie pôstu.

     Pôst zahŕňa v sebe nejedenie, nepitie, nesmie sa nosiť kožená obuv (bola symbolom bohatstva), nesmú a používať kozmetické prípravky, nesmie sa umývať sa, s výnimkou prstov a očí (Joma 8.1) a rovnako tak je zakázaný manželský styk. Len v prípade choroby, môže lekár povoliť ľahké jedlo a požívanie liekov. Pôst nedržia deti a veľmi starí ľudia. Zaujímavé je vysvetlenie talmudských učencov, že v prípade, keď lekár povie, že pacient/starý človek môže držať pôsť, no dotyčný povie, že to nezvládne, halacha sa pridŕža slov pacienta/starého človeka. V opačnom prípade, ak sa lekár vyjadrí, že pacient/starý človek pôsť držať nesmie, ale pacient/starý človek tvrdí, že to zvládne, je halacha naopak na strane lekára.

     Na Jom Kipur sú zakázané všetky druhy práce. Sviatok je považovaný a nazývaný Sobotou Sobôt (Šabat Šabaton).

     Pred  Jom Kipurom sa koná ešte slávnostná hostina, aby ľudia dlhý, vyše 24 hodín trvajúci pôst vydržali. Chala podávaná na tejto seude sa zdobí vtáčikmi, ktoré symbolizujú schopnosť modlitieb a prosieb doletieť až do neba.

     Jom Kipur predchádza tiež už spomínaný obrad kaparot (viď. článok Roš HaŠana).

     Tesne pred západom slnka sa odrieka modlitba Kol Nidrej (Všetky sľuby). Je to modlitba “ad hoc”. Nikdy inokedy sa nemodlí. Je to modlitba na zrušenie všetkých  a to aj pod nátlakom (Španielski Maranos), či nechtiac urobených sľubov. Opakuje sa tri krát za sebou., lebo tradícia učí, že ak niekoho zbavujú sľubu, súd nad ním tri krát prehlási: “…si oslobodený od sľubu”. V Deň Zmierenia prosil totiž veľkňaz tri krát za odpustenie. Za seba, za svoju rodinu i za celý národ. Bol to jediný deň, kedy na viac vstupoval vo veľsvätyne.

     Oslobodenie od sľubu nehodno robiť na Šabat, či iný sviatok. Preto sa modlitba Kol Nidrej vždy zásadne modlí pred západom slnka a teda pred zahájením sviatku Jom Kipur.

     Deň pred Jom Kipur je tiež zvykom žiadať o odpustenie previnenia všetkých blížnych, ktorým sme nejako ublížili. Na Jom Kipur sa totiž zbavujeme len hriechov spáchaných voči Bohu. Tie voči ľuďom, nám musia odpustiť tí, ktorým sme nimi ublížili.

     Jom Kipur je vrcholom Vysokých Sviatkov. Bohoslužba v synagóge má špecifickú a symbolickú liturgiu.

     Desať verejných “viduj” zodpovedá desiatim bohoslužbám veľkňaza v Chráme na Jom Kipur. Je to kolektívne vyznanie hriechov, ktoré recituje celá obec spoločne.

     Zvykom je čítať knihu Jonáš, lebo sa v nej hovorí o Bohu ako o Bohu všetkých národov a chápe človeka ako schopného zanechať zlé skutky a navrátiť sa k Bohu.

     S blížiacim sa súmrakom na Jom Kipur, sa podľa tradície nebeské brány pomaly zatvárajú. Vtedy je čas a miesto na bohoslužbu Neila, zakončenú modlitbou Šema, trúbením na šófar a prianím dobrého konca  a budúcoročného stretnutia sa v obnovenom Jeruzaleme.

     O pravidlách pôstu a pôvodných bohoslužbách v Chráme, pojednáva talmudický traktát Joma.

     Jom Kipur je sviatok slávnostnej atmosféry, veriaci sa obliekajú do bieleho, ortodoxní do kitlu, v ktorom býva pochovávaný mŕtvy a okrem na Jom Kipur sa nosí ešte na sviatok RošHašana a v niektorých spoločenstvách si ho oblieka aj ten, kto vedie na Pésach séder. 

     Zvykom je, že hlava rodiny zapáli v predvečer dve biele  sviece. Jednu doma a druhú v synagóge. Symbolizujú dve dosky Desatora. Biely je aj parochet, zakrývajúci Aron ha-kodeš.´

     Jom Kipur je jediný deň, kedy si veriaci Žid pri modlitbe v určitých okamihoch kľakína až ľahína na zem.  

    (ilustr.: autorka)

– chanele –

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: