CHATUNA (CHASENE) – SVADBA

 CHATUNA (CHASENE) – SVADBA

     Uzavretie manželstva sa teší v judaizme veľkej vážnosti a je chápané ako splnenie prvej micvot v Tóre spomenutej: “…a Hospodin Boh riekol: Nie je dobré byť človeku samému, učiním mu pomoc, čo mu bude roveň. …Preto opustí muž otca svojho i matku svoju a prilne k svojej žene i budú jedno telo (1M 2.18, 24).

     Manželstvo, napriek v judaizme umožneným rozvodom, je posvätným zväzkom, ktorý sa uzatvára po vzájomnej dohode, ktorú potvrdzuje svadobná zmluva

(ketuba).  Je to ručnými maľbami bohato zdobená listina s textom v hebrejčine.

 KETUBA obr. ručne písaná a maľovaná ketuba  (foto: autorka)

     Ketuba zaväzuje muža chovať sa k žene s úctou a k tomu, že ju v žiadnom prípade nenechá bez prostriedkov. Bude sa starať o jej hmotné zabezpečenie počas celého svojho života a zabezpečí jej hmotnú istotu aj po jeho smrti.

     Platnosť ketuby sa spečaťuje podpisom. Preto nie je možné uzatvárať sobáš v soboty a cez sviatky.

     Samotný obrad predchádza návšteva mikve a v deň sobáša sa snúbenci až do obradu postia.

     Obrad sa koná pod chupou (baldachýn) symbolizujúcou nový domov. Zväčša sa koná pod holým nebom. Ak sa koná v synagóge, umiestňuje sa na bimu.

     Chupa sa drží v rohoch na štyroch tyčiach a býva zdobená hviezdičkami a citátmi oslavujúcimi manželstvo.

     Pod chupu prichádza ako prvý ženích. Privádzajú ho svedkovia. Potom prichádza nevesta (kala) so sprievodom, zahalená závojom, na pamiatku Rebeky, ktorá si pri prvom stretnutí s Izákom zahalila tvár (1M 24.65).

     Nevesta obíde 7x ženícha , čím sa začne prvá čas obradu – zasnúbenie (erusin). Po požehnaniach dá rabín snúbencom vypiť ich prvý spoločný pohár vína. Zasnúbenie sa stáva právnym, keď muž nastokne žene na ukazovák prsteň, čím sa mu žena stáva “…zasvätená týmto prsteňom podľa Zákona Mjžišovho a Izraelovho”. Pôvodne sa žene dávala minca, prsteň sa používa až od 7.stor.n.l.

     Potom nasleduje čítanie ketuby, “už” manželia vypijú druhý pohár vína, na to sa odrieka sedem požehnaní a ďakuje sa Bohu. Na záver rozbije ženích pohár na pamiatku zničeného Chrámu, lebo ani v časoch šťastia, by sa nemalo zabúdať na churban.

     Po sobáši nasleduje slávnostná hostina, je zvykom, že ženích na nej predčíta, či rozpovie derašu (kázeň).

     Ako už bolo spomenuté v úvode, judaizmus pripúšťa rozvod. Get – rozvodový list vyhotovuje sofer (podobne ako tefilin, mezuzu a zvitky Tóry) a má presne stanovenú formu a obsah.

     Zvláštnosťou v judaizme je tzv. levirátske manželstvo. Je to zvyk podchytený Tórou (1M 25.5-10), kedy v prípade, že muž zomrie bez potomkov, jeho brat je povinný oženiť sa so svojou švagrinou, vdovou po bratovi, pričom prvorodený syn z tohto druhého zväzku je považovaný za syna zosnulého a nesie aj jeho meno.  Švagrovské manželstvo sa nazýva JIBUM. Brat zosnulého samozrejme smie sobáš odmietnuť. Vtedy na znak zbavenia povinnosti splniť predpísaný záväzok, žena vyzuje pred svedkami švagrovi topánku. Tento obrad sa nazýva chalica.

– chanele –

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: