VPLYV KABALY NA ŽIDOVSKÚ LITURGIU

 

 

 
 
 
 
 
      VPLYV KABALY NA ŽIDOVSKÚ    LITURGIU
  
 
     Gro judaizmu stojí na Tóre a jej plnení. Plnenie micvot je nepriamo podmienené výkladu Ústnej Tóry. Existuje niekoľko typov výkladu. Doslovný (pešat), ktorý danú micvu berie tak, ako je napísaná; alegorický (remez), pri ktorom obrazné vyjadrenie myšlienky, akoby v náznakoch opisuje skutočnosť; homiletický (deruš) preberá podobu kázne a mystický (sod) nazývaný aj “derech ha-kabala”, ako už samotný názov naznačuje, rozoberá myšlienku vo viere nadzmyslových súvislostí.
     Začiatočné písmená všetkých štyroch spôsobov výkladu tvoria akrostich PARDES, ktorý je synonymom preniknutia do hĺbky poznania vecí tohoto sveta. Talmud (Chag. 14b) vysvetľuje, že do Pardesu vstúpili len štyria muži. Avšak len jeden z nich bol schopný uniesť skutočnú podobu poznania. Bol to rabi Akiba. Jediný sa vrátil bez újmy na zdraví a psychike. Ben Azai krátko potom zomrel, Ben Zoma ostal zranený a Acher skončil ako odpadlík od viery.
     Talmud touto príhodou viacmenej varuje, že ak sa človek dozvie veci nepripravený, môže ho to trvale poznačiť, alebo im neporozumie správne.
     Kabala dosiahla najväčší vrchol a rozmach v 16. stor.n.l. a to hlavne v Španielsku, odkiaľ sa po vyhnaní Židov šírila ďalej.
     Predpokladá sa, že bola akýmsi únikom z krutej reality prenasledovania a teroru od kresťanských spoluobčanov.
     Kresťanskí hebraisti sa postupne takto dostávali tiež k židovským mystickým textom a snažili sa svoju vieru podložiť a nájsť pre ňu dôkazy aj v kabale. Tak vznikla tzv. kresťanská kabala, ktorá bola už ale veľmi ďaleko od tej pôvodnej a bola dôvodom na zprofanovanie pôvodnej židovskej.  Skreslené informácie tak boli len ďalším olejom do ohňa pre silnejúci antisemitizmus a do dnešných dní mnoho ľudí chápe pod pojmom kabala niečo podstatne iné, než kabala naozaj je. Výrazný podiel na tom má aj nesprávny francúzsky preklad, kde zhodou okoloností francúzske slovo le´cabale , nemajúce významovo s hebrejským slovom “kabalah” nič spoločné; vyjadruje niečo na spôsob zákerných, úmyselne k zlu vedúcich úkladov a intríg. Samozrejme, ironicky povedané, ako ináč ak nie namierené proti kresťanom?! V tej dobe nebolo treba viac povedať…
     16.stor.n.l. bolo zároveň “zdrojom” veľkého množstva liturgických textov, hlavne “zmirot” pre šabat a popr. iné sviatky. A práve tu môžeme vidieť veľký vplyv kabaly na liturgiu, zachovávanú dodnes, lebo judaiumus si veľmi zakladá na tradícii.
     Zmirot navodzujú slávnostnú atmosféru, oslavujú Božiu veľkosť, anjele strážne, ktoré doprevádzajú kráľovnu Šabat (Talmud, Šab. 119b). Niektoré z nich majú doslova mystický text ( Cur mi-ššelo achalnu, Jom ze le-Jisrael, Ja ribon olam).
     Aj Havdala nesie mystické prvky: ha-mavdil, Elijahu ha-navii, či Oneg Šabat, konaný po Havdale, alebo Melave Malka.
     Asi najvýraznejší prienik kabaly možno vidieť v liturgii Jom Kipur Katan, ktorý pôvodne slávili len safedskí mystici a ktorá je súčasťou všetkých sidurov do dnešnej doby. Mystici so Safedu ovplyvnení kabalou, videli vo fázach Mesiaca veľkú symboliku. Jeho ubúdanie a fáza Novu súvisela v ich učení s vyhnanstvom Šechiny a naopak dorastanie Mesiaca s jej obnovenou dokonalosťou v nadchádzajúcom Ólam ha-Ba.
     Pôvod tohoto učenia možno vidieť v Midraši aj v Hagade (Gn.R.8.3; Chul.60b).
     Viera v Ólam ha-Ba odzrkadľuje vieru vo svet, ktorý príde po skončení pozemského života a vieru v nesmrteľnosť duše. Akákoľvek viera v nadzmyslové vnímanie a chápanie reality je mystikou.
     Vieru v Ólam ha-Ba nájdeme v Amide, v Hazkarot nešamot (spomienková modlitba za mŕtvych) a aj v Kadiši. Hovorí o nej aj Mišna (Sanh.10.1).
      Ďalší kabalistický prvok nachádzajúci sa v liturgii je Šechina. Hovorí o nej Amida, rovnako tak Talmud (Miš.Avot 3.3.7, Ber 6a, LvR 2.8, Sanh. 96b, Mid.Ž 11.3).
     Šechina, tzv. Božia imanencia, či prítomnosť, či dokonca v niektorých ponímaniach, synonymum pre samotného Boha, zaujíma v kabale veľmi významné postavenie.
     Rovnako tak Mesiáš, lebo je spájaný s Ólam ha-Ba a veľa liturgických textov sa spája s očakávaním jeho príchodu. Predchádza ho príchod Eliáša, ktorý je Mesiášovou predzvesťou. Preto možno aj v liturgii na Brit Mila, Pésach, či sobotnú liturgiu, nájsť náznaky kabaly. Zmienky o Mesiášovi nájdeme aj v Amide, v požehnaní po jedle, v Maimonidových 13. článkoch viery, či v piesni Jigdal.
     Aj viera v cadika má svoj pôvod v luriánskej kabale 16.stor.n.l. a jej význam chasidizmus už len dostatočne rozvinul, rovnako ako aj vieru v 36 spravodlivých. A ako je známe, Chasidi sú dodnes súčasťou ortodoxného judaizmu.
     Aj Sefer ha-Zohar, jedna z troch základných kabalistických kníh našla svoje miesto v sidure, napr. v meditácii Berich šme, odriekanej pri vyberaní Sefer Tora z Aron ha-Kodeš na Šabat a iné sviatky.
     Sefardskí Židia  a aškenázski s chasidským nosagom, dodnes recitujú časti Zoharu (Zohar II.135a-b) a kabalistické modlitby (Raza de-Šabat).
     Aj Kabalat Šabat zaviedli pôvodne safedskí mystici. Dokonca jeho najdôležitejšia časť Lecha dodi, je z pera popredného kabalistu r. Šlomo ha-Levi Alkabeca.
     Rovnako tak velebenie Božieho Mena je jedna zo základných kabalistrických čŕt (Amida), či obrad Li-šma, ktorý sa koná “v mene nebies” a  jeho konanie je typické  altruizmom a tým, že je bez priamej vedomej zainteresovanosti konaného.
     Rovnako dýcha kabala z požehnania sobotných svetiel. Žena po ich zapálení, zakrývajúc si rukami zavreté očí a odriekajúc berachu, akoby skrze Šabat obsiahla vo svojom duchovnom zraku pôsobenie Svetla Počiatku, prechádzajúceho cez oheň sobotných svetiel. Prvotné Svetlo pri svojom stvorení obsiahlo celý svet a schopnosť vidieť ho, narodením strácame.
     Tiež učenie o Tikune odráža kabalu v modlitbách pre Šabat, v polnočnej modlitbe na Rošana Haba (tikun lejl Rošana Haba) a Šavuot (tikun lejl Šavuot). Rovnako tak učenie o Temnej strane (Sitra achra) má svoj pôvod v luriánskej kabale. Je to učenie o zlých silách, ktoré porušili pôvodnú harmóniu sveta, avšak ktorú je schopný každý Žid obnoviť plnením micvot, modlitbami a meditáciami. Je to kabalistická náprava sveta” (tikun ha-ólam)…
     Aj malý séder na sviatok Tu bi-švat, ktorý robia zväčša sefardskí Židia, má základ v kabalistickom učení o štyroch sefirotických svetoch, v kabalistickom strome ILLAN a v pripodobňovaní človeka k stromu.  (viď. článok: Tu bi-švat)
 
– chanele –
    
      
Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: