PÉSACH

                              PÉSACH
 
 
 
 
       Mesiace v judaizme počítame od východu Izraelitov z Egypta. Preto je mesiac nisan prvým mesiacom náboženského kalendára.           Naproti tomu, občiansky rok začína prvého dňa desiateho mesiaca tišri, sviatkom Roš Hašaná.
     Od okamihu kedy sa Bnej Israel stali symbolicky národom tak, že prestali byť otrokmi faraóna, akoby pre nich započala nová história.
     Pražský Maharal učil, že každá vec, ale aj každé obdobie má svoju symboliku a význam. To, že sa nejaká vec udeje v konkrétny čas, má svoju vnútornú príčinu, prečo k tomu došlo práve vtedy, pretože každá vec a dej má svoj utajený vzťah závislosti na čase, v ktorom bola stvorená a v ktorom ďalej existuje.
     Na jar sa všetko rodí, nové začína. Maharal preto veril, že východ z Egypta má preto svojim zrodom a začiatkom úzky vzťah k symbolike tohto ročného obdobia. Tak, ako sa príroda vtedy prebúdza, prebudil sa aj národ izraelský.
     Tradícia hovorí, že Izraeliti boli v Egypte 400 rokov a za ten čas sa z pôvodných 70 duší (2M 1.5; 1M 46.27), rozrástol na počet 600 000 mužov (2M 12.37).
     Mnohí biblickí bádatelia považujú číslovku 400 čiste symbolicky, pretože tvrdia, že za tak krátky čas sa národ nemohol rozmnožiť do udávaného počtu.
     Pravdou je, že Hebrejci v staroveku naozaj pod pojmom 400 chápali extrém a maximum toho, čo vôbec v predstave množstva vedeli pokladať za možné. V tomto zmysle by sme v 400-vke mohli hľadať analógiu s nekonečnom, ako s matematickou veličinou. 400-vka pre Izraelitov symbolizovala tiež večnosť, používali ju tiež ako ekvivalent slov “stále” alebo “navždy”. Aj miery Zeme udávali ako 400×400. Skutočnosť, že pojem Zem však neoznačoval planétu, ale svet ako taký, tento fakt ešte umocňuje.
      400-vka teda slúžila na označenie enormne veľkého množstva hraničiaceho s nekonečnosťou.
    Ak by sme chceli vyvrátiť mienku biblických bádateľov, či chápať 430 rokov strávených v Egypte doslovne, alebo ich brať len ako extrémne dlhé obdobie, počas ktorého sa 70 ľudí rozmnožilo na 600 000 mužov(! podotýkam, dobre si všimnite, že na začiatku sa hovorí o dušiach, čiže mužoch aj ženách a potom už len o mužoch), stačí nám použiť základné matematické vzorce.
     Ak bolo na počiatku 70 duší, tj. 35 párov a každý pár by mal hypoteticky 6 detí (v tej dobe bežné), v ďaľšej generácii by bolo nových duší 210. Túto číslovku vydelíme 2, nakoľko je predpoklad, že sa rodí rovnaké množstvo chlapcov aj dievčat a títo vytvoria 105 nových párov a každý z nich má opäť 6 detí. Ak by sme takto postupovali ďalej, zistíme, že v desiatej generácii je dokpy 1 377 810 duší, tj. mužov i žien, vrátane nedospelých detí. Keď to vydelíme dvomi, aby sme oddelili oba pohlavia, dostaneme číslovku 688 905. Za obdobie jednej generácie je spravidla v súčasnosti považovaných 30 rokov. 10 generácií krát 30 rokov je 300 rokov. Keď berieme do úvahy aj detskú úmrtnosť, vyzerá to tak, že sa Izraeliti naozaj za 430 rokov pobytu v Egypte mohli zo 70 duší rozmnožiť na 600 000 mužov bez detí (2M 12.37).
     Pésach je spomienkou a oslavou znovunadobudnutia slobody.
     Sviatok začína obradom séder v predvečer 15. nisanu, tj. 14 nisanu večer  a trvá 7 dní v štáte Izrael a 8 dní v diaspore. Všetky sviatky v diaspore trvajú o deň dlhšie, kvôli možným problémom so stanovením správneho dňa Novmesiaca a teda aj správneho dátumu na konkrétny sviatok. Preto sa tiež v diaspore robí séderová večera dva krát – 14. nisanu a aj 15.nisanu večer, aby bol väčší predpoklad, že bola slávená v správny čas.
     Na Pésach je zakázané jesť všetko kvasené, na pamiatklu, že pri chvatnom odchode z Egypta, nebol čas napiecť kvasený chlieb, ale tento by sa aj cestou v tropickom podnebí ľahko pokazil, keby sa robil do zásoby.
     Preto sa aj domácnosti zbavujú chamecu (kvásku a všetkého, čo kvások obsahuje). Robí sa to večer 13.nisanu, po východe hviezd, kedy už vlastne začína 14. nisan a teda 24 hodín pred séderom. Chamec sa hľadá pri svetle sviec a dôkladne sa vymetajú všetky kúty (podľa zvyku pierkom) aby sa naozaj na žiadny nezabudlo. Samozrejme toto hľadanie kvásku (Bdikat Chamec) predchádza veľké upratovanie a kóšerovanie kuchyne, ktoré by sa za jeden večer nestihlo urobiť.
      Nájdený chamec je možné ešte zkonzumovať.
      Posledné zbytky chamecu sa na druhý deň obradne spália (Biur Chamec), najneskôr do 10.00 hod dopoludnia. V ten deň sa ešte nejedia macesy  a prvorodení sa postia na pamiatku uchovania prvorodených izraelských pri živote, počas 10. egyptskej rany. Ak pripadne erev Pésach na Šabat, Biur Chamec sa robí o deň skôr , tj. v piatok a Bdikat Chamec tým pádom vo štvrtok.
     Za chamec býva tiež považované okrem kvásku všetko, čo by mohlo kvasiť, ale aj ryža, strukoviny, proso, kukurica, arašidy, slnečnica, lieh, vodka, whisky, ocot, pivo…
     Počas celých osem dní sú prvé dva a posledné dva dni plné sviatky, kedy sa nesmie konať žiadna práca. Dni medzi nimi sú polosviatky (Chol ha-Moed) a vtedy sú povolené najnutnejšie práce.
     V prípade, že za prvými dvoma dňami nasleduje Sobota a nie je kedy potom na ňu pripraviť varené jedlo, robí sa tzv. Eruv tavšilin – obrad, ktorý umožňuje počas spomínaných dní variť na šabat. Obrad sa robí tak, že sa vezme mäso a maces a dá sa v predvečer sviatku bokom a symbolicky sa zmieša potom so sviatočným jedlom, aby sa tak vytvorilo “jediné jedlo”. Pred eruvom sa recituje predpísaná berachá.
     Séder pozostáva zo 14-tich bodov: 1/ KADEŠ – kiduš pre sviatok (ak nasleduje séder bezprostredne po sobote, robí sa havdala po kiduši, ak pripadne séder na erev šabat, žehnáme najskôr sobote)
                                                                   2/ URCHAC – umytie rúk
                                                                   3/ KARPAS – namáčanie koreňovej zeleniny do slanej vody
                                                                   4/ JACHAC – rozlomenie a schovanie kúska prostredného macesu (Afikoman)
                                                                   5/ MAGID – rozprávanie Hagady vrátane MA NIŠTANOT
                                                                   6/ RECHAC – lámanie macesového chleba
                                                                   7/ MOCI MACA – požehnanie macesu
                                                                   8/ MAROR – ponáranie horkých bylín do charosetu
                                                                   9/ KORECH – zjedenie maroru so spodným macesom
                                                                  10/ ŠULCHAN ARUCH – séderová večera
                                                                  11/ CAFUN – nájdenie Afikomanu a jeho zjedenie (za ním sa už nič nesmie jesť, aby ostala v ústach chuť séderového jedla
                                                                  12/ BARECH – požehnanie po jedle
     Počas celého obradu je prikázané vypiť štyri pohár vína o objeme  1 dcl. Víno sa používa červené, na pamiatku krvi barančeka, ktorého červenou krvou sa potierali tri strany verají dverí v Egypte a podľa ktorej boli židovské domácnosti Anjelom Smrti, zabíjajúcim všetko prvorodené, obídené. Štyri sú podľa biblického veršu (Ex 6.6-7): “…vyvediem vás z Egypta, zachránim vás od služby a oslobodím vás pažou vzpriamenou a veľkými súdmi a prijmem vás za ľud svoj a budem Bohom vašim…”
     Zároveň symbolizujú štyri nadvlády izraelského ľudu (Babylon, Perzia, Grécko, Rím), ale aj, podľa Maharala štyri pramatky (Sára, Rebeka, Ráchel a Lea).
     Na stole býva zvykom ponechať ešte jeden, zväčša bohato zdobený pohár, určený pre proroka Eliáša (kos šel Elijahu). Kvôli jeho možnému príchodu, sa nechávajú tiež otvorené dvere. Eliáš je podľa tradície predzvesťou príchodu Mesiáša. Dokiaľ nepríde on, nepríde ani Mesiáš.
                                                                  13/HALEL – prednes sviatočných žalmov (Ž 115-118)
                                                                  14/ NIRCA – koniec séderu
     Pri druhom séderi (15.nisan večer) začíname počítať OMER a tento trvá 49 dní, až do sviatku ŠAVUOT.
     Pred 1.churbanom spievali Halel len Levíti. V období medzi 1. a 2. churbanom, po uznesení Bejt Kneset ha-Gdola, spievali tento už všetci členovia obce.
     V prvom storočí bol zavedený kiduš nad vínom, namáčanie bylín do čeveného vína, alebo octa (Pes 114b), zaviedol sa charoset, 3 (!) otázky (ponáranie, kvások, pečené mäso) a pili sa len 2 poháre vína. Zvláštnosťou bolo, že najskôr sa konala večera a až potom slávnostný obrad. Hagada ešte neexistovala!
     Po 2.churbane, bol zpochybnený obrad máčania horkých bylín, macot a záverečného Halelu, nakoľko zbúraný Chrám nereprezentoval slobodu.
     Zaviedlo sa opieranie o ľavý bok, ako symbol slobody, pretože otroci jedávali postojačky a len bohatí pritom mohli sedieť, alebo si dokonca ležiac hovieť.
     Pribudli ďaľšie dva poháre vína, midraš o štyroch synoch (chacham, raša, tam a šeejno jodea lišol).
     Postupne sa formovala aj hagada a svoju konečnú podobu, používanú do dnešných dní si sformovala na prelome 7. a 8. storočia n.l.
     Rozoznávame tzv. aškenázsky a sefardský pésachový rítus, inak tiež minhag, či nosach. Je to súbor zvyklostí a modlitieb. Oba ríty sa postupne vyvinuli z dvoch pôvodných tradícií (palestínska a babylonská), podobne ako Talmudy.
     Každý rítus, ako už bolo naznačené, má svoj sidur (postup modlitieb na všedné dni) a machzor (modlitby na dni sviatočné). Podľa tradície nesmie človek zmeniť svoj minhag zdedený po predkoch, s výnimkou vysťahovania sa do Erec Jisrael, kedy sa musí prispôsobiť miestnym zvyklostiam.
     V Izraeli je naviac vytvorený jednotný minhag, ktorý je používaný príslušníkmi izraelských ozbrojených síl.
     Sefardský rítus (Nosach ha-sfardim) syntetizuje všetky orientálne (jemenský, perzský, severoafrický) minhagim a prijali ho za svoj aj chasidi. Je známy tiež pod názvom Nosach ha-ari (rítus r. Jicchaka Luriu).
     Aškenázsky rítus sa ešte delí na taliansky a poľský.
     Rozdiely sú aj v rozmiestnení symbolických jedál na sederovom stole.
     Spravidla ale stojí na stole  trojposchodová misa pre tri macesy, symbolizujúce tri vrstvy izraelského národa (Koheni, Levíti, Izrael), troch praotcov (Abraham, Izák, Jákob) a tri miery bielej múky, z ktorej piekla Sára pre božích Poslov pohostenie.
     Na sederovej mise (KARAH) je niekoľko priehlbiniek, do ktorých sa ukladá pečené vajce (BEJCA), ktoré spolu s kosťou (ZROA) symbolizuje Mojžiša a Árona, je symbolom plodnosti, ale aj krehkosti ľudského života (škrupina). V prípade, že séder pripadne na rovnaký deň v týždni ako 9.av, namáča sa vajce do slanej vody, ako do symbolu sĺz.
     Kosť (zroa) symbolizuje hlavne pésachového barančeka. Podľa Egypťanov boli ovce posvätné (boh Chnum) a nesmeli sa zabiť. Židia sa tak zabitím barančeka akoby očisťovali od pohanských kultov. Podobne tak očisťuje aj vajce, pretože v starovekom Egypte boli z náboženských dôvodov zakázané pokrmy pochádzajúce zo živých zvierat.
     MAROR sú horké byliny. Podľa Talmudu (Pes 39a) zahŕňa nasledovné rastliny:šalát, cigóriu, chren, koriander, horčicu a egyptskú tekvicu. V súčasnosti sa používa aj kerblík a všetka štipľavá koreňová zelenina, ako napr. reďkovka, cibuľa, či cesnak.
     Symbolicky je na mise umiestnený tzv. CHAZERET, dosl.chren, ale ten sa neje, uložený je tam len čiste symbolicky.
     Pod KARPAS-om – zelenými bylinami rozumieme zemiaky, mrkvu, alebo petržlen (uvarené, alebo surové).
     V niektorých komunitách je zvykom ponechávať pri stole jednu stoličku voľnú, ktorá týmto symbolizuje neprítomných židovských veriacich, ktorí nemôžu Pésach sláviť z dôvodu zajatia.
     Tradične sa číta na Pésachový šabat, Pieseň Piesní, pretože táto symbolizuje sobáš medzi Bohom a Izraelom.
     Počas celého Pésachu sa používa špeciálny riad, určený len na tento účel, alebo sa ten bežný kóšeruje, tj. očisťuje, v totmo prípade od všetkého kvaseného.
     Spravidla sa držíme hesla, že čo znesie oheň, prevediem ohňom, čo nie, vrenou vodou, čo neznesie ani vrenú vodu, močíme niekoľko dní vo vode vlažnej, tak, že sa táto po 24 hod. vymieňa za čistú.
     Kovové nádoby           –  oheň
     drevené                        – voda
     hlinené                          – sa nedajú kóšerovať (buď rozbiť, alebo nepoužívať)
     sklo                               – ponorením do vlažnej  vody na tri dni (voda sa po 24 hod. vymieňa)
     šporák                          – umyť horúcou vodou, potom sa horáky obalia do alobalu a nechajú vypáliť. Vypaľujeme tiež rúru na maximum
     stôl                                – umývame vrenou vodou
     ľadnička a mraznička – po spustení a rozmrazení, umyť horúcou vodou
     príbory                          –  ak sú z viacerých dielov, kóšerovať sa nedajú, inak podľa druhu materiálu
     Pésach patrí medzi tri pútnické sviatky. V čase Chrámu boli všetci muži povinní cestovať do Jeruzalema, kvôli sviatočným obetiam.
     Ak niekto z nejakých príčin nemohol sláviť Pésach v stanovený čas, jeho oslava sa pre neho presúvala o mesiac neskôr.
.
    
   (foto: autorka)
– chanele –
     Odporúčané videá od “Lamedwaw.org”: 
                                                                    
 
                                                          
    
 
     
    
         
 
Reklamy

One Response to PÉSACH

  1. Spätné upozornenie: VÝVOJ SEDERU | CHANELE / חנלה

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: