GILGAL REFAIM

GILGAL  REFAIM

 

70 km dlhé sýrske pohorie, široké 25 km – Golany, na ktorom území žijú dnes prevažne arabskí Drúzovia, ukrýva jedno veľmi zaujímavé archeologické nálezište.

Neďaleko hory Hermon v Izraeli, smerom na Tiberiadské jazero, sa nachádza zvláštny megalitický objekt, nazývaný Gilgal Refaim, postavený z voľných kameňov, naukladaných na seba, dávnymi staviteľmi pravdepodobne pozbieraných v okolí ruín. Ich hmotnosť sa odhaduje na 37 tisíc ton. Naukladané sú do akoby sústredných kružníc, s dvomi vstupmi – jedným od severovýchodu a druhým od juhovýchodu. Prvý smeruje na miesto slnovratu spred 5 000 rokov, druhý zas na východ Síria, rovnako tak spred obdobia 5000 rokov. Jeho špirálové chodby veľmi pripomínajú tzv. “trojský hrad” (názov pre labyrint, ako ho poznáme z Európy).

V strede sústredných kruhov sa nachádza asi 4,5 m vysoká mohyla, tiež z navrstvených kameňov.

V okolí  miesta boli nájdené črepy zo staršej doby bronzovej, napriek tomu samotný monument je pravdepodobne mladší a pochádza z obdobia, kedy bolo toto miesto centrom nomádov z blízkeho okolia. Avšak v strede komplexu neboli nájdené žiadne stopy kultu, črepiny ani akékoľvek kultovné, či votivné predmety.

1. stavebná fáza spadá do obdobia 3 000 p.n.l., 2. stavebná fáza do obdobia 2 000 p.n.l.. Potom bolo miesto opustené a slúžilo už len ako sklad stavebného materiálu, či chliev pre dobytok.

Podľa niektorých archeológov   (J.Mizrachi, M.Zohar) bola ústredná mohyla včlenená do komplexu v roku 2 000 p.n.l. lebo všetky nálezy z nej a jej okolia sú datované práve do tohoto obdobia. Tie sú v súčasnosti umiestnené v archeologickom múzeu v neďalekom mestečku Quatzrin.

V komore pod stredovým tumulom, sa našli kamenné perly, pár zlatých náušníc a špičky šípov. Komora bola nízka, tvorená tromi kvádrami, na ktoré boli navŕšené kamene.

Objekt veľmi pripomína staré mohyly zo severného Nemecka a Južného Anglicka, tzv. “hroby obrov”. (Porovnaj s nižšie)

Rádiokarbonové datovanie hrnčiarskych nálezov, vykazuje obdobie 4 000 p.n.l. (!) Kruhy sú teda staršie než pyramídy i sumerské chrámové veže. Je to najstarší stavebný komplex Blízkeho Východu.  Avšak zároveň je to jediný (!) megalitický komplex tohoto druhu vybudovaný z voľných kameňov. Podobá sa skôr ruinám na Malte, alebo v Zimbabwe.

Arabsky sa toto miesto nazýva Rujm el-Hiri (“Mačací vrch”) a jeho hebrejský ekvivalent je Rugum el-Hiri. Do r. 1988 bol zčasti zakrytý hlinou, no v r. 1991 bol odkrytý úplne.

V jeho okolí boli nájdené stovky dolmenov. Ich existencia dala vzniknúť dvom teóriám: A/ komplex bol postupne rozširovaný

B/ Gilgal bol do ich komplexu včlenený až dodatočne

Celkom ich je asi 8 500 kusov. Majú rôzne tvary i veľkosti (najväčší z nich váži 50 ton). V okolí bolo nájdených tiež množstvo pravouhlých kamenných múrikov (všetko je krásne možno uvidieť v programe GoogleZem, ktorý je možné stiahnuť do pc priamo zo stránky Google), ale aj petroglyfy.

Len pod niektorými dolmenmi boli nájdené hroby, z toho sa dá usudzovať, že ich funkcia nebola len náhrobná.

Biblia hovorí o Golanských výšinách, ako o domove Refaimovcov  – obrov. Tí, podľa jej zmienky obývali miesto s názvom “Ašterot – Karnaim”. Jeho trosky sa nachádzajú len 16 km od Gilgalu. Zaujímavé je, že Ašterot je kanaánsky termín pre hviezdu Sírius (viď. orientácia JV vstupu). Je to zároveň miesto, kde štyria kanaánski králi zvíťazili nad piatimi mestskými kráľmi (Gen 14.5 – rozprávanie o Abrahámovi a Lótovi).

“…kráľ Óg z Bášánu, posledný Refaimovcov, , ktorý žil v Ašterote, vládol na území, ktoré sa rozprestiera až k hore Hermon na severe.” (Joz 12.5)

“Kráľ Óg, bol posledný z veľkých Refaimovcov. Jeho železné lôžko je uložené v Rabbahu, je dlhé 4,4 m  a široké 1,8 m…” (Dt) (V súčasnom Ammáne = niekdajšia metropola kráľovstva Ammón, zvaná Rabbat-Ammón, na jeho okraji, sa nachádza kamenná stavba z dolmenov zo železného (!) bazaltu – údajné lôžko kráľa Óga – Dt 3.11).

“Refaimovia boli veľký a mocný kmeň , vysokí ako Anákovia. “  (Dt)

“Objavil sa obor. Mal šesť prstov na nohách i na rukách, dohromady teda 24. Tiež on pochádzal z Refaimovcov…”   (Kron)

Židovská ústna tradícia hovorí: “Óg, kráľ Bášánu sa skryl v Noemovej Arche a vedľa Noema a jeho rodiny bol jediný, kto prežil potopu. Óg pochádzal z rodu Nefilim, božstva, ktoré spadlo z neba. “

Boli to anjele? Poslovia B-ží?

Óg mal deti s Noemovými dcérami a tak vznikli hybridní obri: Anákovia a Refaimovia.

Zmienky v Tanachu o Gilgale: Dt 11.30; 2 Kráľ 2.1; 1 Sam 11.15; Oz 4.15, 9.15, 12.12; Am 4.4, 5.5; Joz 4.19, 5.9; Sud 2.1, 3.19; Mi 6.5 a iné.

Zmienky v Tanachu o Refaimovcoch: Gen 14.5, 15.20; Joz 12.4, 13.12, 15.8, 17.15, 18.16; 2 Sa 5.18, 23.13; Iz 17.5; Dt 3.11, 3.13;

Refaimovci bol národ obývajúci izraelské územie pred Izraelom. Sídlil v JV Jordánsku (Joz 12.4, 17.15) v Bášáne (Dt 3.13). Podľa Jozua (12.4) boli kladení naroveň s Amóncami, podľa Dt však Amóncov nazývali “Zamzumci” a Moábci ich nazývali “Emejci” (Dt 2.10).

Boli početní a veľmi silní. Boli zatlačení z východu na západ a sídlili spolu s Filištíncami. Odvodzujú sa od Ráfy z Gatu. Za kráľa Dávida ešte žili.

Ráfa je praotec Refaimovcov. Sídlo ich rodu bol spomínaný Gat (2 Sa 21.20, 22) – mesto na výšine pri Betleheme, v západnej Prímorskej rovine. Podľa 2 Kron 11.8 ho dal vystavať Rechabeám ako židovskú pevnosť. Neskôr sa opäť dostal do vlastníctva Filištíncov, pretože podľa 2 Kron (26.6) ho kráľ Uzijáš dobil zas späť.  V súčsnosti sa väčšinou identifikuje s Tell Zafítom.

Krajinu, v ktorej vládol Óg, dal Mojžiš do vlastníctva Rúbenovcom, Gádovcom a polovici kmeňa Menašše.

– chanele –

SÚVISIACE ČLÁNKY:

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: