ŠECHINA

ŠECHINA 
  
 Tento termín sa najčastejšie prekladá ako “Božia Prítomnosť”a je odvodená od slova “šakan” vyjadrujúceho vztýčenie stanu, alebo prebývanie kdesi, či nad čímsi (kýmsi).

Možno je to spomienka na stany, vktorých Izraelii bývali, keď putovali púšťou a na stan, v ktorom prebývala Archa Zmluvy. Podľa tradícietotiž prebývala nad vekom Archy, neskôr, keď bol postavený Chrám, s stan zmenil na veľsvätyňu..
     Šechinu vnímali Izraeliti ako určitý druh záštity, istotu na  cestách púšťou, prenášajúcj sa do podoby dôvery v Jediného Boha Izraela. Niekedy je otázne či termín “echad” (jeden)zo židovského vyznania viery skutočne vypovedal o univerzálnom monoteizme, alebo len o tom, že Boh Izraela je akýmsi kmeňovým božstvom, jedným (echad)z mnohých.
     Rabínski učenci minulých storočí učili, že i napriek zbúraniu Jeruzalemského Chrámu, je Šechina stále prítomná medzi ľuďmi a dokonca aj na chámovej hore (Levitikus Rabba 4.8).
     Aby Boh veriacim nepripadal v diaspore tak vzdialený, začalo sa o Šechine čoraz viac učiť a práve prostredníctvom nej sa po tak tragickej udalosti, akou bol 2.churban r.70 n.l., sa rozptýlenému židovskému národu, vyhnanému zo Zasľúbenej Zeme do celého sveta, akosi Boh stával prístupnejším a bližším v dennodennom súžení.
     Ak hovoríme o exileŠechiny, hovoríme vlastne o exile Boha. Židia  môžu tento exil, dodržiavaním micvot a tým vlastne nápravou sveta (tikum olam)ukončiť a obnoviť svojho Boha, ktorý je bez Šechiny neúplný. Obnova tohoto spojenia je zmyslom spásy a zároveň posvätnou svadbou, ktorá hrá v kabale významnú úlohu. Ide totiž o spojenie sefír Malchut a Tiferet (Kráľovná a Kráľ), alebo Šechiny a Boha, lebo Boh je chápaný, ako ženích prre nevestu Izrael.
     Talmud nepripisuje Šechine žiadne pohlavie, avšak kabala jej prisudzuje ženský charakter, čím dochádza k akejsi, akoby pohlavnej rovnováhe božského princípu a to i napriek tomu, že dovtedajšie chápanie Boha, ako khosi charakterovo nadpohlavného, bolo predsa len medzi ľudom chápané maskulinne. Preto mu aj v období Sudcov a Kráľov, ľud prisúdil manželku – Ašéru(i keď pravdepodobne skôr pod vplyvom okolitých pohanských náboženstiev, voči ktorým ani jeden Žid tej doby nebol imúnny), čo nepriamo potvrdzuje aj možnú tézu o Jahveho charaktere kmeňového božstva a zároveň Jedného z mnohých ostatných pohanských božstiev, ktoré mali samozrejme aj manželky – predstaviteľky kultu plodnosti a ktorý sa neskôr stal Bohom Izraela. Veď napokon On sám existenciu (akú-takú, o jej povahe môžeme diskutovať) pripúšťa (1M 35.2, 2M 12.12, 4M 33.4, 2M 18.11; 20.3; 20.23; 23.13, 24; 32.4; 34.14;, 5M 6.14; 7.16; 7.25; 12.3), dokonca je členom rady bohov (Ž 82.1).
     V staroveku boli v určitom období  považovaní Elohim za synov  El Eljona – Boha Najvyššieho (Ž 82.6) a tvorili akési zhromaždenie(Ž82.1), ktorému predsedal El. Je otázne, či v tomto ponímaní možno El-a ztotožniť s El Eljonom, alebo len jenmu podriadeným božstvom. Potom by El nebol bohom Izraela(?), tým sa predsa stal El Eljon, tvorca neba i zeme (1M 14.19) a ku ktorému Avraham v prítomnosti Malchísedeka, kráľa Šalemu (Jeruzalem) prisahal (1M 14.22) a všeobecne sa má za to, že ho prijal za svojho osobného Boha.
     Šechinu nemožno nikdy chápať oddelene od Boha, ale ako jeho súčasť, jeho prejav, či imanenciu, večne sprevádzajúcu Izrael.
     Šechina je podľa Talmudu Božou Všadeprítomnosťou v Stvorení a predovšetkým v Izraeli. V Tanachu sa  jej hovorí tiež  “Jeho Tvár”.
     Bahir obsahuje väčšinu informácií o Šechine. Spája jej exil tiež s Adamovým pádom. Ten dostal totiž na výber uctievať Boha prostredníctvom siedmych stredných sefír na Strome Života, alebo prostredníctvom Šechiny na Strome Poznania. Adam si vybral Šechinu a to spôsobilo oddelenie Stromu Života a Stromu Poznania, vrchného a spodného a tým narušenie jednoty medzi sefirami.
     V každom exile,  do ktorého Izrael odišiel, bola Šechina s ním (Megila 29a).
     Odlúčenosť Šechiny od Boha (ženský aspekt od mužského) je všeobecne následkom ľudského hriechu. Tóra, ktorá v kabale zosobňuje Meno Božie, pretože skrze neho bola tvorená, je zároveň mystickým symbolom Šechiny. Organizmus Tóry, sa považuje za organizmus Šechiny, vrátane alegórie jednotlivých údajov (Scholem: Kabala a jej symbolika). Je ztotožňovaná s Tórou v plnosti manifestovania.
     Šehina v exile sa tiež volá Pardes pretože je sama odená do Pešat, Remez, Deraša a Sod (výklad doslovný, alegorický, hagadický a mysický), ktoré ho dokopy tvoria (PRDS – PARDES), pričom ona je jeho jadrom.
     Tak sa Tóra, Šechina a Meno Božie prelínajú. Tóra sa objavuje tam, kde sa Boh prejavuje v stvorení. Ak človek dodržiava micvot, Šechina je stále dokonale halená, ak niektorí z ľudí zhreší, ochudobňuje Šechinu o jej šat.
     V Šechine sa zároveň prejavuje súd i milosť, podľa toho ktorá zo sefír viac zaváži,  preto je jej prejav raz trpký raz milostivý.
     Exil Šechiny býva tiež zpodobňovaný ako vyhnanstvo kráľovej dcéry od otca, či manželky od manžela (Jahve-Ašér).
     Tak ako sa duša pojí s telom, tak sa Šechina pojí s cestami spravodlivého. Akonáhle duša zhreší, Šechina sa od neho oddeľuje. Človek smie mať podiel na Šechine, len ak koná dobro (Zohar II.fol. 117b-118a).
     V Zohare je Šechina opisovaná ako krásna panna bez očí, pretože si ich v exile vyplakala. Preto kabalisti odriekajú sobotné žalmy so zavretými očami. 
 
 
– chanele –
                       
Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: