ABRAHÁMOV PôVOD

    ABRAHÁMOV PôVOD

 

 Biblia uvádza v súvislosti s Abrahámovým pôvodom paradoxne až dve národnosti jeho predkov (inokedy príbuzných), ktoré sa navzájom akoby vylučovali a dokonca sa rozpory nachádzajú aj v nich ako v samostatných jednotkách (viď. tiež Luach 5756).     Na jednej strane bol Abrahám považovaný za Aramejca (5M 26.5) a na strane druhej za Amorejca (Ez 16.3).     Obe národnosti sú od seba ale dosť odlišné. Nie len jazykovo, ale aj etnicky.

Aramejci pravdepodobne mali svoj domov v Kíre (sz Arábia, Am 9.7) a za ich praotca je Bibliou považovaný Kemúel (1M 22.21), syn Abrahámovho brata Náchora a zároveň otec Arama – od neho vzniknuté pomenovanie.

Možno odvodiť, že Aramejcom bol Abrahám na základe tejto skutočnosti nazvaný až dodatočne, už i preto, že samotná aramejská kultúra, jazyk i písmo, sa v neskoršej dobe dostali na diplomatickú úroveň a v nemalej miere ovplyvnili aj izraelský národ (niektoré biblické texty sú v aramejčine, rovnako tak Zohar je písaný v zvláštnej podobe tohto jazyka, hebrejčina dodnes používa aramejské písmo, sloh Talmudu je tiež výrazne ovplyvnený aramejčinou a pod.). Paradoxne sú za Aramejcov považovaní aj Lábán a Jákob.

S väčšou pravdepodobnosťou možno teda Abraháma označiť skôr za Amorejca a tak sa ľahšie dopátrame jeho pravdepodobne skutočného pôvodu.

Amorejci boli tiež nazývaní “Západniari”, nakoľko sa v ich prípade jednalo o západosemitských nomádov. Ich prítomnosť na Blízkom Východe je datovaná už približne od r. 2 500 p.n.l.

Od polovice 19.stor.p.n.l. do polovice 16.stor.p.n.l. sa dokonca začlenili do vládnúcej vrstvy na tomto území a to v zastúpení, vtedy silnej, amorejsko-babylonskej dynastie, do ktorej patril aj významný panovník Chammurapi, známy svojim Zákonníkom, ktorého prax ranné i neskoršie izraelské spoločenstvo dodržiavalo.

Silný amorejský vplyv na Abraháma možno vidieť práve v jeho dodržiavaní Chammurapiho Zákonníka i v charaktere spôsobu jeho života, zodpovedajúceho amorejsko-babylonským zákonom.

Podľa 1M 14.7, 13 sa termínom Amorejčania označovalo akoby všetko predizraelské obyvateľstvo územia Palestíny. Je zároveň nejasné, v akom vzťahu boli títo s Kanaánčanmi (1M 48.22, Joz 7.7, 9.10, 12.2-3) a ktorých jazyk a nejaký čas aj písmo, Izraeliti používali.

Zahŕňalo: Chetitov, Girgašejcov, spomínaných Amorejcov, Kanaáncov ako takých, Perizejcov, Chivijcov a Jebúsejcov.

Všetky kanaánske národy, či inak, predizraelské obyvateľstvo malo spoločného predka Kenaana. Avšak samotný Izrael, zdá sa, má cez Abraháma i niektoré manželky Izákových synov, pôvod viac na východ.

Tak napr. Naftalího matka Bilha, dcéra Róthea, tiež Abrahámovho píbuzného, bola cez svojho otca (brat Debory a opatrovateľ Rebeky) Chaldejka (Sumerka, Chaldejsko –biblický názov pre Sumer). Tiež o Abrahámovi sa píše, že pochádzal z Chaldejského Uru.

Rótheos je označovaný nie len ako Chaldejec, ale sú mu prisudzvané tiež prívlastky, prezrádzajúce nám viac o jeho postavení. Nie len  že bol bohabojný, ale aj slobodný (! čiže, nebol otrokom) a urodzený (Záveť Naftalího kap.1.9-10). Z toho vyplýva, že pravdepodobne patril medzi lepšie postavené rody, ak nie dokonca medzi kráľovské.

Lábán ho vykúpil z vojnového zajatectva a dal mu za ženu slúžku Ainu, s ktorou mal neskôr dcéry Zilpu a Bilhu.

Podľa Jozefa Flavia pochádzal Abrahám zo vznešeného (opäť!) rodu z mesta Nipur. Jeho otec Terach bol známym veštcom a kňazom v tomto meste, ktoré bolo významným kultúrnym centrom Mezopotámie.

Abrahám pochádzal z obdobia 3. urskej dynastie, ktorej členom bol aj Chamurapi, zjednocovateľ sumerskej a akkadskej kultúry a to aj na úrovni politickej. Jeho pričinením došlo vlastne k akejsi obrode sumerskej slávy po zániku sumerskej ríše.

Abrahám sám pravdepodobne hovoril akkadsky a pôvodne používal (kým ešte žil v Ure) klinové písmo. Možno mal čisto aramejské korene, možno, že v ňom kolovala dokonca sumerská krv.

Amorejci (akkad.: Amurru, hebrej.: ´emorí) boli zakladatelia 1.babylonskej dynastie (1728-1686 p.n.l. Chammurapi) a genealogicky sú spájaní s Kenaanom (1M 10.15) a sú teda Semiti (spoločný predok Chám).

Napriek tomu, že utvorili silnú amorejsko-babylonskú dynastiu (1836-1530), amorejčina ako jazyk sa jasne odlišovala od akkadčiny (hebrej.: ´akkad; akkad.: akkadu; sumer.:a-ga-de), ktorá bola východosemitskou rečou (staroakaddčina, babylončina, asýrske nárečie).

Amorejčina bola podobná kanaánčine a výrazne vplývala na hebrejčinu.

Kanaánčinu, tzv. “lášón kanaaní”, prebrali aj Židia (tak je hebrejčina nazývaná v Biblii) a stal sa ich bežným jazykom.

Kanaánčina v sebe obsiahla niekoľko dialektov.

Kanaánci, sú tiež dosť všeobecný termín, ako už bolo vyššie naznačené. Dalo by sa povedať, že sú tiež totožný s Féničanmi, lebo Féničania je grécke pomenovanie pre Kanaánčanov, či Sidónčanov.

Židia boli pravdepodobne s niektorou z kanaánskych etnických skupín spríbuznení. Je len otázne, či “len” cez Aramejcov (5M 26.5, 1M 22.21), pochádzajúcich pravdepodobne z Kíru (sz Arábia; Am 9.7)a v bviblickej dobe obývajúcich západ od Eufratu (Aram), prechodnú vlasť Abrahámovu (Chárán).

Po rozpadnutí Chetitskej ríše prenikli do severnej Sýrie a do Libanonu (Damašek).

Aramejčina, veľmi podobná hebrejčine tak nakoniec nahradila na celom území akkadčinu.

Je možné, že sa hebrejčina vyvinula práve z aramejčiny, ktorá získavala širšie uplatnenie, než samotná kanaánčina, ktorá začína byť stále častejšie označovaná termínom “starohebrejčina”. Ovšem, mohlo to byť aj napak. Samotná kanaánčina mohla byť pôvodným jazykom, z ktorého sa ďalej vyvíjali ďaľšie jazyky a medzi nimi aj aramejčina.

Abraham bol veľmi výrazne ovplyvnený  amorejskou kultúrou. Viac, než semitskou. Amorejská mala totiž základy v sumerskej, aj vďaka sumerskej renesancii.  Všetky legendy o Stvorení sveta, ľudí, Potope sveta, Strome Poznania Dobra a Zla, požití zakázaného ovocia, o Edene a pod., pochádzajú pôvodne z legiend sumerských, ktoré sa dostali do hebrejských svätých písiem možno aj vďaka Abrahámovi.

Legenda hovorí, že Abrahám opustil chaldejský Ur na Boží podnet. Z historického a vedeckého hľadiska je však pravdepodobnejšie, že Ur opustil z politických dôvodov.

Podľa toho, že Abrahám odchádzal z Uru z celou rodinou, služobníkmi i dobytkom, je usúditeľné, že patril medzi lepšie postavených obyvateľov, ak nie dokonca vznešených, snáď dokonca spriaznených (možno aj príbuzensky) s kráľovskou dynastiou (možno by stálo zato spomenúť aj Sárino meno, prekladané ako “kňažná”).

Prvá polovica 2.tisícročia p.n.l. je významná kultúrnymi stykmi medzi Urom a Cháránom. Obe mestá boli kultúrnymi centrami uctievania toho istého boha Mesiaca – Sína. Z rovnakých dôvodov je zrejmé tiež vtrhnutie západosemitských kmeňov do oblasti Uru a k masovejšej migrácii miestneho obyvateľstva do severnejších oblastí Mezopotámie. A práve vtedy možno tiež došlo k premiešaniu s amorejskou krvou.

Možno mal teda aAbrahám svojich predkov nie len medzi Amorejčanmi a Aramejčanmi, ale aj medzi Babylončanmi, Asýrčanmi a možno aj medzi Sumermi. Isté je le to, že je zakladateľ izraelského národa i židovského monoteizmu.

- chanele -

 

.

 

    

     .

 

About these ads

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: